Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

pivo -a pív s. alkoholický nápoj vyrábaný zo sladu, chmeľu a vody; zvyčajná miera tohto nápoja: svetlé, tmavé (čierne) p., sudové, fľaškové p., ísť na p.; malé p. 0,3 l; veľké p. 0,5 l; objednať si dve p-á

expr. rozumieť sa do niečoho ako hus do p-a;

pivový, pivný príd.: p-ový pohár, p-né kvasenie;

pivečko -a -čiek, pivko -a -viek, pivce -a -viec s. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pivečko ‑a ‑čiek, pivko ‑a ‑viek, pivce ‑a ‑viec s.

pivko -ka piviek, pivečko -ka -čiek s. zdrob.

pivečkopivo


pivo piva pív s.alkoholický nápoj vyrábaný z obilného sladu, chmeľu a vody pomocou pivovarských kvasiniek; obsah miery al. balenia tohto nápoja: svetlé, tmavé p. sfarbené podľa druhu použitého sladu, príp. v dôsledku jeho karamelizovania; čapované, fľaškové p.; malé p. 0,3 litra, ↗ i fraz.; veľké p. 0,5 litra; vyrábať, variť, čapovať p.; fľaša od piva; spotreba piva stúpa; ísť na p.; dať si pohár piva; piť p. z plechovky; použiť otvárač na p.; objednali si dve pivá s borovičkou; A všetko bolo veľmi veselé, reči, ktoré medzi sebou viedli, družná nálada, ba aj riedka pena z piva na fúzoch a bradách mužov. [J. Lenčo]potrav. nealkoholické pivo nápoj s nízkym al. žiadnym obsahom alkoholu; plzenské pivo svetoznámy spodnokvasený svetlý ležiak s výraznou chmeľovou chuťou (vyrábaný podľa originálnej českej receptúry); tankové pivo nepasterizované pivo stáčané v reštauráciách do nádrží, tankov, a uskladňované v tepelne izolovanej miestnosti; zázvorové pivo tradičný kvasený nízkoalkoholický nápoj, ktorého hlavnou súčasťou je zázvor, pochádzajúci z Veľkej Británie
fraz. rozumieť sa do niečoho ako hus do piva ničomu nerozumieť; žart. malé pivo o osobe nízkeho vzrastu ▷ pivko -ka piviek, pivečko -ka -čiek s. zdrob. i expr.: dobré p.; posedenie pri pivečku; občerstvenie v podobe chutného guláša a pivka; pivčisko -ka -čísk s. zvel.: snívali o pollitrovom vychladenom pivčisku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pivečko, pivko p. pivo


pivo, -a, pív str. horkastý nápoj s malým obsahom alkoholu, vyrábaný zo sladu: svetlé, čierne p.; fľaškové p. ktoré sa predáva vo fľašiach; plzenské p.; malé p. 3 dcl.; veľké p. 5 dcl; pohár p-a, čapovať p., variť p.; rozkázať, objednať si p.; ísť na p. vypiť (do hostinca); sedieť pri p-e; popíjať p.

expr. rozumie sa tomu (do toho) ako hus do p-a vôbec sa tomu nerozumie;

pivný i pivový príd.: p. sud, p. pohár na pivo; p-á pena na pive; p-é kvasnice;

pivko, pivečko, zried. i pivce, -a str. zdrob. expr.

pivečko, pivisko, pivko p. pivo


pivo s. csl horkastý alkoholický nápoj vyrábaný zo sladu, chmeľu a vody: Mokruo zrno ešťe muože íz na pivo, na múku ľen suchuo (Tvrdošín TRS); Vipil bi som flešku piva (Kameňany REV); Pivo sa choďilo braď do pintákov (V. Maňa VRB); Okolo haci zme nazbiérali chmelu, jačmeň zme upálili a robili pivo (Bošáca TRČ); Gazda ponalíval po poldeci, otvoril sa súdek piva, každí pil, kolko scel (Pavlice GAL); Muśel vicahnudz mali antalek piva i dva ľitre paľenki (Buglovce LVO); No a kedz me pošľi hrabadz mu, piva kupovau̯ nam gu mašiňe (Sobrance)
L. svetlé pivo (Návojovce TOP) - pripravené zo sušených svetlých sladov; čierne pivo (Návojovce TOP) - pripravené z pražených svetlých sladov; sudové pivo (V. Maňa VRB), čapovane pivo (Záhradné PRE) - čapované priamo zo suda; flaškové pivo (V. Maňa VRB) - vo fľaškách; pohánkové pivo (Blatné MOD) - pripravené z pohánkových krúp
F. dudre ako staruo pivo (Rim. Píla RS), frfľe jako zlé pivo v riťi (Dunajov KNM), vrčí jak staré pivo v riťi (Kátov SKA) - veľa al. neprestajne hundre; rozumí se temu jag hus pivu (Hlboké SEN), rozumiš śe tomu je_kura do piva (Udavské HUM) - vôbec tomu nerozumie, nerozumieš; pivný, pivový i pivársky príd.: To (odvar) po fľaški zme ľievaľi, po pivovej (Lišov KRU); Dones pivovia poháre na stval! (Ratková REV); Jeden mav také velké brucho, ale to ňebolo pivárské, to bolo chorobné (Lapáš NIT); pivoví súdok (Zombor MK); pivní (V. Bielice TOP); pivko i pivečko s. zdrob. expr.: Jenno pifko mi stačí, hňe_ďe po smäďe (Čičmany ŽIL); Pivečko bi som si dala, také dobré stuďené! (Lapáš NIT); Pohár piuka ma opčerství (Králiky BB); pivisko s. zvel. pejor.: pivisko (Bošáca TRČ)

pivečko p. pivo


pivo s horkastý nápoj s malým obsahom alkoholu, vyrábaný zo sladu, chmelu a vody: czo se rzadu dotycze, ktery k warzeny piwa gest potrebny (P. ĽUPČA 1543); wzali do Teplicze gednu fflassku piwa (ŽILINA 1599); dližni sme tahati vino, pivo (LISKOVÁ 16. st. LP); (robotníkom) dalo se mladssieho pywa (ŽILINA 1610); pivo jim sloboda ustavične šenkovat (ORAVA 1625 U2); za zhubene a skislene piwo mosel platit krčžmar (TRENČÍN 1702); behawku djtky dostawagij od mladeho piwa (HT 1760) slabo vyzretého; emitto: piwo točjm (KS 1763); Gyuro obžalowal krčmarku, že na hostinu zle piwo mu namerala (PONIKY 1793); prileg bileho piwa a war to (RG 18. st) svetlého; (masť) wipi z dobrim starim piwem teplim (LR5 18. st) vyzretým
L. mulsum: z medu udelany sladky nápog, wčely piwo (KS 1763) mädovina; byť, sedieť na p. tráviť čas popíjaním piva: ony boly na poseczeny w Borczowey wsy na piwe (ABRAMOVÁ 1596); kdi sem bil na piwe u suseda, prissla k nam diewka (VLKANOVÁ 1634); pri sedenj na piwe geden z druhim takto sa wadily (MARTIN 1754); -ný, -ový príd
1. vzťahujúci sa na pivo: krcsmy piwne (P. BYSTRICA 1506); pijwne korita (BOJNICE 1594); kottal pywni (MARCELOVÁ 1621); riad piwowy (ŽILINA 1697); fidelia: piwni džbam (NP 17. st); od piwowjch a kapustnjch (sudov) denar unum (CA 1731); poharow piwnjch 14 (LIPTOV 1761)
L. prosim pana meho o pyvne penise, lebo bich nemel zaplatiti (S. ŠTUBŇA 1572 E) za pivo; krczmár wydal s pywnych penyez (MOŠOVCE 1647) z poplatku za čapovanie; včjni summa duchodku pjwneho a gineho fl 132 (NOZDRKOVCE 1652) z predaja piva; učinila se počta s panom ssaffarom piwnym, pry ktere poukazal prigmu fl 402 (PONIKY 1793); p-é kvasnice kvasnice vznikajúce aj používané pri výrobe piva: kwasnicze pywne aby se obraczely na palene (TRSTÍN 1658); postpolitost takoweho paleni aneb wodki wiwedeni se usiluge y z inssich weci, gakossto s piwnich drozdi, z owsa, ze zita (PR 18. st)
2. vyrobený z piva: pywneho octu dwa achteli (LIETAVA 1607); piwna poliewka z smotanu (ILAVA 1663); take y palene winne y piwne ma spenežit (K. N. MESTO 1690) pálenka z piva; p. comissarowy k obedu pywna poliewka (ŽILINA 1712); na kuchinu octu piwneho y wineho (ŽILINA 1719); subst p-é s peniaze vyplatené namiesto naturálnej dávky: panu pysarowy pywne roczne fl 10 (ZVOLEN 1651); pivečko dem: cerevista: piwečko (PD 18. st)

Piwečko Piwečko
pivečko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) pivečko
G (bez) pivečka
D (k) pivečku
A (vidím) pivečko
L (o) pivečku
I (s) pivečkom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) pivečká
G (bez) pivečiek
D (k) pivečkám
A (vidím) pivečká
L (o) pivečkách
I (s) pivečkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu