Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

pitvor -a m. predsieň dedinského domu star. typu;

pitvorový, pitvorný príd.: p-é dvere;

pitvorček -a, pitvorík -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pitvor ‑a L ‑e mn. ‑y m.; pitvorový, pitvorný

pitvor -ra L -re pl. N -ry m.

pitvor -ra L -re pl. N -ry m. etnogr. ▶ vstupná miestnosť v staršom dedinskom dome, často aj s otvoreným ohniskom al. (murovanou) pecou, obyč. so schodmi do povalového priestoru, predsieň: tmavý, studený p.; p. s oddelenou kuchynskou časťou; dvere do pitvora; pestré maľované steny pitvorov; vojsť do pitvora; Hrmotila v pitvore vedrami s vodou, odŕhala, kašľala, strmo stúpala na podlahu [...]. [P. Jaroš]pitvorík, pitvorček -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: počuť kroky v pitvorčeku; A mám ešte mater a izbičku s pitvoríkom, zmestíme sa... [A. Habovštiak]

pitvor, pitvorec p. predsieň


predsieň vstupná miestnosť do bytu al. do inej miestnosti • predizba: tmavá predsieň, predizbapitvor (predsieň v dedinskom dome staršieho typu) • pitvorec (menší pitvor) • chodba (predsieň pozdĺžneho tvaru) • hala (väčšia, obyč. obytná predsieň): byt s haloufoyer (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pitvor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. predsieň dedinského domu: Prejde do pitvora, čo delil kuchyňu od izieb. (Tim.);

pitvorný i pitvorový príd.: p-é dvere;

pitvorček i pitvorík, -a m. zdrob. expr.

pitvor m. (pitvór, pitvar)
1. čiast. strsl a zsl menšia vstupná miestnosť do domu, v ktorej sa, najmä v lete, aj varilo, predizba: S pitvora sa mohlo íťi trima dvermi: z enemi do chiži, z enemi do komore a z enemi tavo_na dvor (Čelovce MK); V pitvore máme postavení šporhelt (St. Hory BB); Žeňťicu mávali f pituore, abi bou̯a f chu̯átku (Zázrivá DK); Povedala som džečiskom, aby nepuščili ňikeho aňi do pitvora (Klokočov ČAD); Pitvór slúžil aj za fchot, aj sa tam varilo (Bošáca TRČ); S pitvóra jenni dvere išli do komori a jenni do izbi (Šípkové PIE); pitvar (Mokrá Lúka REV)
2. zried. trn zastar. vonkajšia chodba so stĺpmi, ktorou sa vchádzalo do domu: Pár domóv malo pilíre z ulici a to ból pitvor lebo gánek, s neho čo sa išlo núter (Blatné MOD)
F. hlava aňi strochin pitvor (Mur. Dl. Lúka REV) - o strapatom, neučesanom človeku; pitvorný príd. k 1: A dobre zapri tie pitvornie duere! (Dol. Lehota DK); Ďeťi, nenahávajťe otvorenie pitvórnie dvere (Prochot NB); pitvorná komora (V. Lehôtka PDZ)

pitvor m vstupná miestnosť v dome al. v hospodárskej budove; predsieň: u richtare pitwor y gyzba gest zdluže (L. TRNOVEC 1571); mitny prygawssy konie od Blazega wedel prez pitwor do masstale (TRENČÍN 1592); walowi dwa w pitwore a geden zliabek (ŽILINA 1618); dum se deli na komory, gako sau pitwor, swetnjca, kuchjne (OP 1685); w pitwore, kde gest kuchinya, nachazegi se dwa škrichy (BOBROVNÍK 1701); gest tam pitwor, w nyom okna (DUBNICA n. V. 1723); atrium: pitvor (LD 18. st); -ný príd: w pitwornej komore bečičky tokayske prazne (BYTČA 1614); hnedky z okna pytworneho gednu nohu byl wyložil (ZVOLEN 1640); nad pitwornem obloku zelezny kriss (s. l. 1678); na pitwornycg dwerach robotj zameczniczkeg (TRENČÍN 1694); klučky na pitwornich dwerach (M. KAMEŇ 1774); -ok, -ček dem: w pitworczeku dwere (LIKAVA 1627); k zahradnikowj gduce w pitworku na leweg ruce yzba dluha (M. JÁN 1697); dano palirovi, czo bielil faru, pitvorki; w pitworczeku dwere s panty a haky (BÁNOVCE n. B. 1733; 1747); atriolum: pitvorček (LD 18. st)

Pitwor Pitwor
pitvor
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pitvor
G (bez) pitvora
D (k) pitvoru
A (vidím) pitvor
L (o) pitvore
I (s) pitvorom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) pitvory
G (bez) pitvorov
D (k) pitvorom
A (vidím) pitvory
L (o) pitvoroch
I (s) pitvormi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PITVOR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 27×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 6×;
VRBOV, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 4×;
ĽUBICA, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;
BUŠOVCE, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;
VAŽEC, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
VLKOVÁ, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 2×;
ŠUMIAC, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
ŽAKOVCE, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 1×;
BATIZOVCE, okr. POPRAD – 1×;
MURÁNSKA LEHOTA, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
POPRAD, okr. POPRAD – 1×;
REVÚCA, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu