pitný príd. vhodný na pitie: p-á voda
pitný -ná -né príd.
pitný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s pitím, prijímaním tekutín; používaný pri pití; určený na pitie: p. režim kontrolovaný príjem tekutín; p. vak rezervoár na tekutiny pre turistov, cyklistov; vypestovať u detí správne pitné návyky; v parku pribudli pitné fontánky prívody pitnej vody prístupné verejnosti; často bývajú kontaminované individuálne pitné zdroje – studne ▷ lek. pitná kúra kúpeľná procedúra využívajúca účinky vody z liečivých prameňov 2. ▶ hygienicky vyhovujúci, odporúčaný na pitie; ktorý sa dá piť, tekutý: pitná voda; p. minerálny prameň; doplnky stravy v pitnej forme 3. potrav. profes. ▶ (obyč. o pive, víne) ktorý príjemne chutí, dá sa z neho vypiť väčšie množstvo bez pocitu ťažoby: ľahké, pitné víno na každý deň; v krajine sa vyrába priemerne pitné pivo
pitný príd. slúžiaci na pitie, dajúci sa piť, súci na pitie: p-á voda; p-á kúra liečenie pomocou pitia rôznych tekutín, obyč. minerálnych vôd;
pitnosť, -ti ž.: p. vody
pitný1 príd. 1. strsl súci, vhodný na pitie (obyč. o vode): Za štrekou aňi ňejest pitnej vodi (Ležiachov MAR); Pitňej voďi zme ňemaľi (Čierny Balog BRE); Dobrú pitnú vodu mámo v dedžine (Rat. Suchá RS); Šetki naše stuňňe ňemajú pitnú vodu (Návojovce TOP) 2. jtek, jzsl chutný, ktorý sa dobre pije (o víne): Náž zaťko má pitnuo víno, šag aj došikuvau̯ šakovie fajťi hrozna (Pukanec LVI); Mali dobré pitné víno (Trakovice HLO); Tot Franta, on má velice pitné víno, takích pitních vín tu modz néňi (Skalica)
pitný2 príd. vsl rovnaký, podobný ako niekto al. niečo, taký istý, ten istý (obyč. v spojení s ukaz. zám.): Marka ma pitnu hustečku jag ja (Markušovce SNV); Pitni taki harčeg mame i mi doma (V. Šariš PRE); śeje śe do tej pitnej źemi aj po dva roki (Lastomír MCH) F. ten hlapec pitni ocec (Niž. Kamenica KOŠ); to pitni ocec (Dl. Lúka BAR) - celkom sa naňho podobá
pitný príd kt. sa dá piť, vhodný na pitie: potabilis, quod bibi potest: pitný (PD 18. st)