pitie s. (piťa)
1. strsl, zsl tekutina na pitie, nápoj (človeka aj zvierat): Srvátka sa dávala statku do piťia ľebo sviňiam do žraňia (Ležiachov MAR); Kot s paše duojšle, dostále piťia z otrubámi (Čelovce MK); Prichistaj kravám picie! (Papradno PB); Na veseľí hospodár je z rodzini a hospodárí s picím aj z jedzeňím (Súľov BYT); Ale roskázau̯ si jedzeňá, picá, kolko enem sceu̯ (Jablonové MAL)
2. csl liehový nápoj, pijatika: Toľko piťá po stoloch ako na daakej suadbe (Dol. Lehota DK); No aľe uon bou̯ takí ochtalobní za piťin (Lišov KRU); Piťie bolo šeliake, aj rum, aj slúvovica, aj pálené, čo gdo sťeu̯ (Návojovce TOP); Sobotu sa uš robili prípravi, chistalo sa masso, pitié (Krakovany PIE); Hajníkovu lúku zme pokosili, on prišiel, rozložil máriabožá, pitié, klobási uvarenéj a čoho sceš (Dol. Súča TRČ); Dobre pice vecej stoji jak dobre jedzeňe (Janov PRE); piťa (Ústie n. Or. TRS)