pisár -a m.
1. kto v min. ovládal písmo a zaoberal sa písaním, prepisovaním, odpisovaním: stredovekí p-i
2. v min. (nižší) správny úradník: mestský, súdny p.
3. kto pripravuje písomnosti (na stroji); zamestnanec, kt. píše na stroji: dobrý, slabý p.;
pisárka -y -rok ž. k 3;
pisársky príd.: p-a chyba;
pisárik -a m. zdrob. iron.
pisár -ra pl. N -ri m.
pisár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ (prv) administratívny pracovník, ktorý písal, prepisoval, odpisoval, pôvodne ručne, neskôr na písacom stroji rôzne texty a vykonával kancelárske práce: p. v advokátskej kancelárii; pomocný pisár v úrade; bol jedným z najrýchlejších pisárov na stroji; Slobodník Fero Hnidák, pisár oddelenia, sedí pri stroji a klepká. [L. Ťažký] 2. ▶ (v minulosti) úradník majúci na starosti písomnú agendu určitej správnej oblasti: mal funkciu pisára a hospodárskeho správcu majetku; Mestský pisár vyvesil na bránu ceduľu, že rokovanie je neverejné. [P. Ševčovič] 3. hist. ▶ kto ovládal písmo, sústavu grafických znakov na zachytenie reči, a zaoberal sa písaním, prepisovaním, odpisovaním textov: egyptskí, stredovekí pisári; pisári a iluminátori pridávali k prepisovanému textu ornamenty ▷ pisárik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron. k 1: je to len p.; Usilovný právnik, malý pisárik kdesi z juhu. [A. Hykisch]; pisárka -ky -rok ž. k 1: profesionálna p.; redakčná p.; diktovať pisárke; pracuje ako p. a sekretárka
pisár 1. p. úradník 2. p. spisovateľ
spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ • literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryz • pisár • pejor. zastar. škriblér (Vajanský) • expr. čarbák
úradník osoba zastávajúca al. vykonávajúca úrad: colný úradník, súkromný úradník • hovor. pejor. škrabák • pejor. perohryz • pisár (v minulosti nižší správny úradník): súdny pisár
pisár, -a m.
1. kto v starších dobách odpisoval, písal listiny, listy, texty: stredoveký p., p. kníh;
2. trochu zastar. nižší konceptný úradník: mestský p.;
3. zried. kto píše, odpisuje na stroji;
pisárka, -y, -rok ž. administratívna sila, ktorá píše, odpisuje na stroji a vykonáva pomocné práce: p. na stroji, perfektná p.;
pisársky príd.: p-a prax;
pisárstvo, -a str. zamestnanie pisára;
pisárik, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.
pisársky p. pisár1
pisár1 m. (pisar) strsl, zsl, zried. vsl zastar. nižší úradník na notárskom úrade: Bú pri notárovi za dĺhia roki pisárom (Ratková REV); Pisari otpisuvali lisťini, keď ňeboli stroje na písaňie (Bánovce n. Bebr.); A mali pisára, ten že po mne velice pásol (Ružindol TRN); pisár (Hor. Lehota DK, Bobrovec LM); pisar (Koniarovce TOP, Lukáčovce HLO); pisárik m. zdrob. expr.: Ša takí pisárik maže vedet! (Rochovce ROŽ); Toho se nespituj, to len takí pisárik (Kameňany REV); pisársky príd.: pisarskí (Koniarovce TOP, V. Bielice TOP)
pisár2 m. vin. druh hmyzu, ktorý napáda vinič: Pisár napadel vinohradi (Pezinok MOD)
pisár m 1. kto píše al. odpisuje listiny, listy, texty; úradník zamestnaný písaním a manipulačnými prácami: pisarowj na geho zgednany žjta kor 1 (ŽILINA 1585); pisar powiněn bude do knihy tyto cyrkumstancye poznamenati (RUŽOMBEROK 1598); stary pisar nasseho mesta (JELŠAVA 1605); rentmistri (:duchodne pisare:) (OP 1685); princeps legis: pjsar práwa; dicographus: súdny pisar; protonotarius: nagwyžssy pjsar; sydicus: mestsky pjsar (KS 1763) 2. kto tvorí, píše literárne diela, spisovateľ: historicus: pjsar hystoricky; poeta: pjsar werssúw; tragicus: pjsar tragediu (KS 1763); uherskí pisári báseň tú zložili (BR 1785); -ov príd privl k 1: pyssarow luon (BOCA 1590); pisaruow mentyk czerny podssity baranczy (s. l. 1597); antapocha: zapis ruki pisaroweg (KS 1763); -ka ž 1. manželka pisára: pisarcze za maslo a za krupj d 6 (ŽILINA 1585); panu Čzakimu poslano na Wiglass dwa moriaky, geden za fl 1, druheho pani pisarka darowala (ZVOLEN 1654); (sviec) k stareg pisarcze pre comissara pet obecne (ŽILINA 1723) 2. spisovateľka: poetria: skladatélkyna werssúv, pisarka werssúw (KS 1763); -sky príd k 1: vrad pisarsky (RUŽOMBEROK 1598); pred swetniczi pisarsku (ORAVA 1611); pismo sussime pjskem pisarskjm s posypadla (OP 1685); crena: rostepinka na pere pisarskem (HD 1706-07); calamus: pjsarské péro (WU 1750); theca calamaria: pjsarská sskatula, kde pera a brka skowawagú; librarium stramentum: pisarské černidlo; smila: nožjk pjsarsky (KS 1763); -stvo [-o, -í] s zamestnanie pisára: ze by se ten gisti Martin na pisarstvo wzal (BOCA 1571); to se stalo za pisarstwj Acciptrimase (RUŽOMBEROK 1605); scribatus: pjsárstwo (KS 1763); -ik, -ček dem k 1: hofmistr, sekretar, swjch pisarykuw magjcy (KoB 1666); Janoss pristawsse k Gyurkowi za pisarika (MARTIN 1755); k 2: librariolus: pisarček knih (KS 1763)