pionier -a m.
1. kniž. priekopník: p. nových metód pestovania viniča; p-i na americkom Západe prví osadníci
2. člen býv. Pionierskej organizácie;
pionierka -y -rok ž. k 1, 2;
pioniersky príd. k 1, 2: p-a šatka, p. tábor
pioniersky -ka -ke príd.
pioniersky prísl.
pioniersky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s pioniermi1, prvými osadníkmi v neobývanom kraji; patriaci pionierom1: pionierske vozy prikryté plachtou; V meste je množstvo pamätihodností: viaceré historické zlaté bane, zreštaurované zrubové obydlia a obchody, pôvodné saloony z pionierskeho obdobia. [Pt 1999] 2. ▶ (prv) súvisiaci s pionierom1, členom Pionierskej organizácie Československého zväzu mládeže, neskôr Socialistického zväzu mládeže, mládežníckej školskej organizácie; patriaci pionierovi1: p. oddiel; p. sľub; p. vedúci; p. tábor rekreačné zariadenie (často ako kemp) v prírode pre mládež v období letných školských prázdnin; pionierska schôdzka; chodil do fotografického krúžku v pionierskom dome v inštitúcii venujúcej sa práci s deťmi a mládežou; Po úvodnom ceremoniáli deti v pionierskych rovnošatách dostali pionierske šatky, odznaky a preukazy. [ER 1994] 3. kniž. ▶ prinášajúci, presadzujúci nové myšlienky, nápady, zavádzajúci nové postupy, metódy v určitej pracovnej al. umeleckej oblasti, novátorský; svedčiaci o tom: pionierske časy letectva, železnice; veriť v človeka a jeho odvážneho, neúnavného pionierskeho ducha; na tú dobu to bol p. počin; Ľudstvo, tvrdil, draho platí za každý pioniersky čin. [L. Ballek] 4. ekol. pionierske rastliny, druhy ▶ rastliny začínajúce osídľovať holé plochy pôdy, dosiaľ neosídlené plochy, územia poškodené emisiami, záplavami, lávu ako aj haldy, smetiská a pod.
pioniersky2, po pioniersky prísl. 1. ▶ príznačne pre pionierov1, prvých osadníkov v neobývanom kraji, objaviteľsky: p. odvážni, podnikaví ľudia; p. objavovať nové územia; hľadači pokladov p. prenikali do najvyšších horstiev; [...] všetko vôkol seba začína [básnik] objavovať a dobýjať pioniersky, odznova. [Š. Žáry] 2. ▶ (prv) ako pionier1, člen pionierskej organizácie, mládežníckej školskej organizácie; príznačne pre pioniera1, pionierov1: pozdraviť sa po p.; p. vzorná príprava na koncert; Keď zazneli hymny, mali sme pioniersky zasalutovať. [J. Satinský]; šatky majú uviazané opačne, nie pioniersky, ale skautsky [Sme 2009] 3. kniž. ▶ nachádzajúc a uplatňujúc nové al. výrazne zdokonalené riešenia, novátorsky, priekopnícky: p. zavádzať nové technológie; vedecké dielo je p. objavné; Bol autorom jedného z prvých turistických sprievodcov po Tatrách, ale predovšetkým sa pioniersky zaslúžil o ochranu tatranskej prírody. [KSl 1984]
pionier1 -a mn. N -i m. ‹f›
1. voj. zastar. zákopník, ženista
2. mn. pionieri prví osadníci v neobývanom kraji;
3. kniž. priekopník nového smeru, hlásateľ nových myšlienok
4. (pionierka -y ž.) (v minulosti) člen Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže, mládežníckej školskej organizácie
5. bot. rastlinstvo al. rastlina začínajúca osídľovať nové prostredie;
pioniersky1 príd.: p-a šatka; p. sľub; p. tábor; – biol. p. druh;
pioniersky2 prísl.
moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikou • dnešný • terajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstva • nový (op. starý): moderný, nový vek • novodobý • novoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejiny • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umenie • priekopnícky • pokrokový • progresívny • avantgardný • avantgardistický • kniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umení • hovor. novotný • zastar. novosvetský
2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúk • súčasný: oblečený v súčasnom štýle • terajší • dnešný: terajšie, dnešné smery v hudbe • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesy • avantgardný • avantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy
nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvý • svieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrob • novoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákon • novoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúcia • mladý (napr. o víne): nové, mladé víno • raný • včasný • skorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiaky • hovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šaty • neskúsený • nezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovník • neosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšať • expr.: novučký • novučičký • novunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha
2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadky • priekopnícky • kniž. pioniersky • novátorský • objavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupy • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsoby • avantgardný • avantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická móda • ďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechy • nadchádzajúci • budúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľby • nepoznaný • nevídaný • neslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi
3. p. súčasný 1, moderný 1
pioniersky p. nový 2, prvý 2
priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardný • avantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smery • novátorský • často pejor. novotársky • kniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky čin • prvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experiment • pokrokový • progresívny • revolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názory • objavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca
p. aj nový 2
prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)
2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočný • počiatočný • prvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominula • pôvodný • najstarší • originálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlač • kniž. pioniersky • priekopnícky: pioniersky, priekopnícky čin • debutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstavenie • premiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu
3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny
pionier1, -a m.
1. prvý osadník;
2. bojovník za nový smer, priekopník;
pioniersky príd.: p-e snahy;
pionierstvo, -a str. priekopníctvo
pionier2, -a m. člen dobrovoľnej detskej organizácie v socialistických a ľudovodemokratických krajinách, vychovávajúcej mládež v marxisticko-leninskom duchu;
pionierka, -y, -rok ž.;
pioniersky príd.: p. sľub, p-a šatka, p. krúžok, p. tábor, p-a organizácia;
(po) pioniersky prísl.: správať sa (po) p.
pionier3, -a m. zastar. vojak ženista, zákopník;
pioniersky príd.