pionier -a m.
1. kniž. priekopník: p. nových metód pestovania viniča; p-i na americkom Západe prví osadníci
2. člen býv. Pionierskej organizácie;
pionierka -y -rok ž. k 1, 2;
pioniersky príd. k 1, 2: p-a šatka, p. tábor
pionierka -ky -rok ž.
pionierka -ky obyč. pl. pionierky -rok ž. (druh obuvi)
pionierka2 -ky obyč. pl. pionierky -rok ž. ⟨U⟩ obuv. ▶ (prv) ľahká turistická obuv na šnurovanie (podľa obchodného názvu Pionier): pár pionierok; na výlet si brali igelitové pláštenky a pionierky; Adidasky nemala, nemala ani pionierky. [K. Jarunková]
pionier1 -ra pl. N -ri m. ⟨fr.⟩ 1. obyč. pl. pionieri ▶ prví osadníci v neobývanom kraji: putovanie amerických pionierov krížom cez kontinent; film o živote pionierov divokého západu; obdobie prvých pionierov vo Vysokých Tatrách je už dávno za nami; Prví pionieri prešli po Hodvábnej ceste medzi Východom a Západom už v druhom storočí pred naším letopočtom. [Pc 1999] 2. ▶ (prv) člen Pionierskej organizácie Československého zväzu mládeže, neskôr Socialistického zväzu mládeže, mládežníckej školskej organizácie: vzorný p.; p. s červenou šatkou na krku; slávnostný sľub iskier a pionierov; dom pionierov a mládeže inštitúcia slúžiaca na rozličné účely a činnosti spojené s prácou s deťmi a mladými ľuďmi; My pionieri sme držali raz čestnú stráž pri hroboch sovietskych vojakov na Slavíne. [J. Satinský] 3. kniž. ▶ priekopník nového smeru, hlásateľ nových myšlienok, novátor: prví pionieri lietania; bol pionierom rozvoja výskumu a vzdelávania v oblasti počítačov a ich využívania; Nemecká firma BMW je jedným z pionierov používania vodíka ako paliva pre motory automobilov budúcnosti. [VNK 2000] 4. voj. ▶ (v minulosti) vojak ženista, zákopník: pluk, kasárne pionierov; Najprv som si myslel, že títo velitelia patria k Barátovmu oddielu, že sú pionieri, potom lapiduchovia, lebo ich výložky sú tiež čierne. [L. Ťažký] ▷ pionierik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob. i expr. k 2: p. recituje básničku; pionierka1 -ky -rok ž. k 1 – 3: p. ruskej tenisovej školy; Prišli fotoreportéri a pionierky s kyticami, bol slávnostný prejav a vypustili holuby. [M. Ďuríčková]
pionier1 -a mn. N -i m. ‹f›
1. voj. zastar. zákopník, ženista
2. mn. pionieri prví osadníci v neobývanom kraji;
3. kniž. priekopník nového smeru, hlásateľ nových myšlienok
4. (pionierka -y ž.) (v minulosti) člen Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže, mládežníckej školskej organizácie
5. bot. rastlinstvo al. rastlina začínajúca osídľovať nové prostredie;
pioniersky1 príd.: p-a šatka; p. sľub; p. tábor; – biol. p. druh;
pioniersky2 prísl.
pionier2, -a m. člen dobrovoľnej detskej organizácie v socialistických a ľudovodemokratických krajinách, vychovávajúcej mládež v marxisticko-leninskom duchu;
pionierka, -y, -rok ž.;
pioniersky príd.: p. sľub, p-a šatka, p. krúžok, p. tábor, p-a organizácia;
(po) pioniersky prísl.: správať sa (po) p.