pieta -y ž.
1. zbožná úcta: spomínať na niekoho s p-ou
2. madona s mŕtvym Ježišom v náručí: Michelangelova p.;
pietny príd. kt. vyj. pietu: p. akt, p-a spomienka;
pietne prísl.
pietny -na -ne príd.
pietny -na -ne príd. trochu kniž. ▶ naplnený pietou, hlbokou úctou; konaný s pietou; súvisiaci s pietou: pietna rozlúčka pohrebný obrad; p. akt kladenia vencov spomienková akcia na počesť významnej osobnosti al. padlých; pietna slávnosť, udalosť; pietne miesto; v pietnej atmosfére zaznela tichá, nevtieravá melódia; Srdcom stavby [Slavína] je pietna sieň s vysokým žulovým pylónom. [Sme 2011]
pietny príd. ‹l› prejavujúci, vyjadrujúci úctu, úctivý ohľad, pietu 1, zbožný, úctivý, vďačne spomínajúci;
pietne prísl.;
pietnosť -ti ž.
pietny p. spomienkový
spomienkový ktorý je spomienkou, pamiatkou na niekoho, na niečo • pamiatkový • suvenírový: spomienkové, pamiatkové, suvenírové predmety, darčeky • pamätný (slúžiaci na vyvolanie spomienky, pripamätanie niečoho): pamätné mince, odznaky • pietny: pietny akt • nespráv. upomienkový
pietný [vysl. pije-] príd. naplnený úctou, konaný s pietou: p. akt, p-á spomienka;
pietne prísl.: p. spomínať;
pietnosť, -ti ž. pieta