pieta -y ž.
1. zbožná úcta: spomínať na niekoho s p-ou
2. madona s mŕtvym Ježišom v náručí: Michelangelova p.;
pietny príd. kt. vyj. pietu: p. akt, p-a spomienka;
pietne prísl.
pietne prísl. trochu kniž. ▶ s pietou, hlbokou úctou, s úctivým ohľadom k zosnulým, pozostalým a trúchliacim: p. a dôstojne uctiť pamiatku zosnulého; p. spomínať na tragické udalosti; [...] ako vdova po dvoch výrazných osobnostiach pietne strážila ich pamiatku až do vlastnej smrti. [A. Marenčin]
pietny príd. ‹l› prejavujúci, vyjadrujúci úctu, úctivý ohľad, pietu 1, zbožný, úctivý, vďačne spomínajúci;
pietne prísl.;
pietnosť -ti ž.
pietný [vysl. pije-] príd. naplnený úctou, konaný s pietou: p. akt, p-á spomienka;
pietne prísl.: p. spomínať;
pietnosť, -ti ž. pieta