pieta -y ž.
1. zbožná úcta: spomínať na niekoho s p-ou
2. madona s mŕtvym Ježišom v náručí: Michelangelova p.;
pietny príd. kt. vyj. pietu: p. akt, p-a spomienka;
pietne prísl.
pieta -ty piet ž.
pieta -ty piet ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. kniž. ▶ zbožná úcta; úctivý ohľad voči zosnulým a pozostalým (obyč. pri pohrebe, smrti): spomínať na niekoho s pietou; občiansky pohreb má svoju dôstojnosť aj pietu; s hlbokou pietou a úctou vzdávajú hold pamiatke padlých spolubojovníkov 2. i Pieta výtvar. ▶ zobrazenie trúchliacej Panny Márie s Kristovým telom po zložení z kríža, jedna zo základných tém v neskorogotickom umení: drevená pozlátená p.; plastika, reliéf, obraz piety; sochu Michelangelovej Piety ochraňuje sklená výplň; videl som veľa piet od ľudových rezbárov; kaplnku zdobí bronzová socha Piety
pieta -y ž. ‹l›
1. zbožná úcta, úctivý ohľad: zaobchádzať s niečím s p-ou
2. i P. výtv. zobrazenie trúchliacej Panny Márie s Kristovým telom po zložení z kríža, jedna zo základných tém v neskorostredovekom umení
pieta p. úcta
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
pieta [vysl. pijeta], -y ž.
1. zbožná úcta: z p-y, konať niečo s p-ou;
2. obraz al. socha Márie s mŕtvym Ježišom v náručí: Michelangelova p.