piatok -tka m. 5. deň v týždni: → Veľký p.
● nemať (ani) → sviatka, ani p-a; → sviatok-p.;
piatkový príd.
piatok -tka pl. N -tky m.
piatok -tka pl. N -tky m. ▶ piaty deň v týždni, deň pred sobotou: minulý, budúci, dnešný p.; vrátiť sa p. poobede; koncerty tu bývajú v piatky a soboty; rok 2021 sa začal piatkom; Bol piatok večer, mesto začínalo žiť a zohnať voľný taxík sa nedalo. [S. Lavrík]; Pre poverčivých je piatok trinásteho nešťastný deň. [Šp 2010] ▷ cirk. Veľký piatok piatok pred Veľkou nocou, pripomienka smrti Ježiša Krista (deň prísneho pôstu a pokánia) □ čierny piatok a) tragická udalosť, nešťastie, niečo negatívne, k čomu došlo v piatok b) začiatok vianočných zliav a nákupnej sezóny prenesený k nám v obchodnej oblasti z USA (tzv. Black Friday) ◘ fraz. na sviatok i na piatok (o oblečení) na každú príležitosť; nemať piatku ani sviatku al. nemať ani piatku, ani sviatku nikdy neoddychovať; piatok – sviatok byť stále zaneprázdnený, každý deň, vždy; [už] nejaký ten piatok istý dlhší čas, pomerne dlho
piatok, -tku/-tka m. piaty deň v týždni, deň pred sobotou: Piatok zlý začiatok. (prísl.); cirk. Veľký piatok veľkonočný
● (šaty ap.) na sviatok i na p. na každú príležitosť; expr. nemá sviatku ani piatku nikdy neoddychuje; hovor. dlhší p. ako sobota visí, vyčnieva spodná sukňa spod vrchnej;
piatkový i (trochu zastar.) piatočný príd.
piatok m. csl piaty deň v týždni: Príďeme f pétog rano (Dol. Lehota DK); Piatek máme slíže a fazulovú alebo krumplovú polievku (V. Maňa VRB); Dreľej trimaľi svaďbi o_coboti do pätku (Závadka n. Hron. BRE); F pa̋tok ťi vráťím ťia peňeze (Čierna Lehota ROŽ); Stredu veselié začínalo a pátek sa ešče veselári bláznili (Trenč. Závada TRČ); A ešče piatek tam išla suseda (Rudník MYJ); Páteg bó pósní ďeň (Lapáš NIT); F pátek bívalo z múki (Trnovec SKA); Ta to uš śe ľem f piatek kolače pekľi (Baldovce LVO); Pridze pijatog večar (Sobrance) L. Velkí piatok (Návojovce TOP), Hrubí pátek (Dúbravka BRA) - veľkonočný piatok F. ňemá aňi piatku, aňi sviatku (Rim. Píla RS) - stále pracuje; śo na piatok, to na sviatok (Rim. Píla RS) - stále si obliekať to isté; pa̋tog - halúškám sva̋tok (Revúca) - piatok je bezmäsitý deň; pejtok planí pośejtok (Kociha RS) - v piatok neradno niečo začínať; chto pátek skáče, ňedzelu plače (Bošáca TRČ) - v piatok sa nepatrí byť roztopašný; piatkový i piatočný príd.: Pátkové jello v čase mójho ďectva boli mlékové zámelki (Lapáš NIT); piatočná cesnačka (V. Bielice TOP)
pátek p. piatok
piatok [pia-, pá-, pä-; -ok, -ek] m piaty deň v týždni: w patek stworzyl Buoh czlowieka (ŽK 1473); wyznany a dokonany stalo sa w patok pred Thuriczemy (P. ĽUPČA 1560); tento pyatok anebo w sobothu koleso z Jelssawy prywezu sem (BOJNICE 1619) L. Veľký p. náb deň zasvätený pamiatke Kristovej smrti, veľkonočný piatok: dan od Swateho Martina Welikj patek (MARTIN 1582); utrpenj Krysta noc a den trwalo, od wečera Zeleneho cztwrtku, až do wečera Welikeho patku (COB 17. st); Welky patek namass gim (ovciam) cecky z medwedim sadlom (HK 18. st); gestli na Welky pjatok prssi dešt, urodni ma bit rok (PR 18. st) F. giních príslowj gest: čo sa kemu líbí: kemu ribi w pátek, a kemu gen hríbi (BE 1794); piatkový, piatočný [-eč-] príd: na dni patečne maji prinašeti raky a jine drobne ryby (BOBROVEC 1625 U2); muky pre kuchiniu a ffrauczimer w dny pyatkowe mettr 3/4 (TRENČÍN 1653); Krusspier na potupu mestecžka opowažil se w den patečny w pribitku swem gaydossa držeti (K. N. MESTO 1691)