päť, m. živ. i piati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5: p. domov, žien, p. chlapcov, p-i chlapci, dom číslo p.; je (už) o p. minút dvanásť i fraz. je najvyšší čas
● robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do p. napočítať, narátať; expr. sedieť ako p. peňazí ticho, pokojne; mať všetkých p. p mať všetky požadované vlastnosti; pejor. nemať všetkých p. pohromade byť nenormálny; žart. kúpiť za p. prstov (a šiestu dlaň) ukradnúť; expr. robiť niečo o milých p. usilovne
dvadsaťpäť dvadsiatich piatich (v matematike) i neskl., dvadsiati piati čísl. základná
päť piatich v matematike i neskl., mužský živ. i N piati čísl. základná
dvadsaťpäť dvadsiatich piatich (v matematike) i neskl., mužský živ. N i dvadsiati piati čísl. základná ▶ vyjadruje číslo a počet 25: d. žien, detí, postáv; d. pracovníkov, dvadsiati piati pracovníci; d. korún; d. párov topánok; pred dvadsiatimi piatimi rokmi ◘ fraz. expr. dostať/zaslúžiť si dvadsaťpäť [na zadok] bitku
osemdesiati piati ↗ osemdesiatpäť
osemdesiatpäť osemdesiatich piatich, mužský živ. N i osemdesiati piati osemdesiatich piatich i neskl. čísl. základná ▶ vyjadruje číslo a počet 85; súčasť zložených čísloviek, napr. stoosemdesiatpäť/sto osemdesiatpäť, tisícdeväťstoosemdesiatpäť/tisíc deväťsto osemdesiatpäť: o. eur, centov, dolárov; o. akcií investičnej skupiny; päťdesiatdva plus tridsaťtri je o.; muž váži o. kíl; letecká katastrofa sa stala pred osemdesiatpäť, pred osemdesiatimi piatimi rokmi
päťdesiati piati ↗ päťdesiatpäť
päťdesiatpäť päťdesiatich piatich, mužský živ. N i päťdesiati piati päťdesiatich piatich i neskl. čísl. základná ▶ vyjadruje číslo a počet 55; súčasť zložených čísloviek, napr. tristopäťdesiatpäť/tristo päťdesiatpäť, päťdesiatpäťtisíc: mať p. rokov; hospodáriť na päťdesiatich piatich hektároch ornej pôdy; p. delené päť je jedenásť; štrajkovalo päťdesiatpäť zamestnancov, štrajkovali päťdesiati piati zamestnanci
päť piatich, mužský živ. N i piati piatich i neskl. čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 5; súčasť zložených čísloviek, napr. šesťdesiatpäť, päťtisíc, tristodvadsaťpäť/tristo dvadsaťpäť: jeden, dva, tri, štyri, päť... (pri počítaní); päť chlapcov, žien, kuriatok; päť prstov na ruke; izba číslo päť; olympijská zástava s piatimi kruhmi; hodnotiť žiakov známkou od jeden do päť; päť a päť je desať; osem mínus tri je päť; päť krát jeden je päť; pätnásť delené päť je tri; kniha je rozdelená do piatich kapitol; otec pochádza z piatich súrodencov; lístok stojí päť eur; spoj premáva každých päť minút; zločinec dostal päť rokov bol odsúdený na päť rokov väzenia; posadali si na lavičku po piatich, po päť; stalo sa to pred piatimi mesiacmi; je o päť minút dvanásť ↗ i fraz. 2. ako súčasť zlomkovej číslovky päť a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 5 1/2, päť celkov a jednu polovicu (takého istého) celku: je to dlhé päť a pol metra; do cesta pridáme päť a pol lyžice múky ◘ fraz. robí sa/vyzerá, akoby nevedel do päť/do piatich napočítať/narátať robí sa hlúpym, vyzerá hlúpy; expr. sedieť ako päť peňazí ticho, pokojne sedieť; brať niečo všetkými piatimi al. byť všetkými piatimi za niečo ochotne, s radosťou prijať niečo, súhlasiť s niečím; gazdovať od desiatich k piatim zle hospodáriť, utrácať majetok, mať stále menej; expr. kúpiť za päť prstov [a šiestu dlaň] ukradnúť niečo; mať všetkých päť p/pé a) mať všetky požadované vlastnosti začínajúce sa na písmeno p (pôvodne o ideálnej neveste – pekná, peňažitá, pracovitá, pobožná a poctivá) b) o niečom, čo spĺňa všetky požiadavky, potreby, kritériá a pod., kvalitný, perfektný; expr. mať všetkých päť pokope/pohromade byť múdry, rozvážny; môže si/mohol by si všetkých päť prstov oblízať môže byť nadmieru spokojný, mohol by byť rád (pretože niečo je preňho veľmi dobré, výhodné); expr. nemať všetkých päť pokope/pohromade byť nenormálny; nevie napočítať/narátať [ani] do päť/do piatich je nevedomý, neskúsený, hlúpy; expr. [robiť niečo, pracovať, utekať] o milých päť robiť niečo, pracovať, utekať usilovne, zo všetkých síl; skôr/prv ako narátam do päť/do piatich veľmi rýchlo: nech je to hotové skôr, ako narátam do päť, do piatich; [urobiť niečo] o päť minút dvanásť al. [urobiť niečo] päť minút pred dvanástou urobiť niečo v poslednej chvíli; [urobiť niečo] päť minút po dvanástej urobiť niečo neskoro, zmeškať niečo ◘ parem. odpadne jeden kvet, nastane iných päť o nestálosti v láske
piati ↗ päť
dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati čísl. zákl. pre číslo 25: dvadsaťpäť domov, žien, detí, žiakov, dvadsiati piati chlapi
● dostať dvadsaťpäť úderov
päť, m. živ. i piati, -ich čísl. zákl. vyjadruje číslo 5; p. korún, p. rokov, p. jabĺk, p. minút
● hovor. o milých p. (v spojení so slovesom) intenzívne, usilovne; expr. čuší, sedí ako p. peňazí (o dieťati) je tiché, pokojné; expr. kúpiť niečo za p. prstov ukradnúť; hovor. p. minút pred dvanástou tesne pred koncom; expr. mať všetkých p. pokope byť múdry, rozvážny; hovor. mať všetkých päť p všetky cnosti, výhody, prednosti (o deve, o žene); hovor. gazduje od desiatich k piatim nehospodárne, zle; Ukážem ti, čo je päť (Kuk.) svoju moc, donútim ťa; expr. (Pre) päť rán Kristových! zvolanie pri zdesení, hrôze
tridsaťpäť, m. živ. i tridsiati piati čísl. zákl. pre číslo 35: t. rokov
päť m. živ. i piati, pätoria, päťmi čísl. zákl. (pejc, pejcmi) csl vyjadruje číslo a počet 5: Petoré chlapi zme to ftedi boľi z volmí na hoľi (Dol. Lehota DK); Ťela malo peď_ňí (Parížovce LM); Bolo peď hektárou puodi a to sa len kosima robilo (Bzenica NB); Poňiekerej, eno piaťi, mali postavenej páleňice (Čelovce MK); Iba naraz vindu pejťi chlapi (Rovňany LUČ); Lúku kosia pätoria (Králiky BB); Mán piéčih brató a päč sestrí (Budikovany RS); Namotaľi sme si ped rífuov (Podmanín PB); Zo päť kusvo hlávek priňes! (Čičmany ŽIL); Já už veru f péťi rokoch som pomahal (Adamovce TRČ); Na téj lúke kosilo peť chlapov (Bánovce n. Bebr.); Ped rokóf son tam slúžila (Ružindol TRN); Dom zme nemali chírni, len izbu a kuchinku malú, a pied nás tam bívalo (Bernolákovo BRA); Tam cahaľi zubi za pejc korun (Nemešany LVO); Aňi pejcmi chlopi s tim ňemohľi pohnuc (Dl. Lúka BAR); Šmetanku zberame tidzeň abo pejdz dňi (Kokšov-Bakša KOŠ); Von kedi mal pejdz roki, ta von uš pas sam kravi (Brezina TRB); Ja mam na pejc kňiškoch peňeźi (Sobrance) F. ňevie do päťi narátať (Čičmany ŽIL) - je hlúpy, naivný; ňima vo zviku sedávaď ako peť peňazí (Pukanec LVI) - pokojne, nečinne; seďí ani peť penezí (Revúca), čuší ako päť peňazí (Ležiachov MAR) - je celkom ticho; ňemu je to piet jak šest (Brodské SKA) - je mu to ľahostajné; zedou̯ bi to o milích päť (Martin) - veľmi rýchlo; robí o milich peť (Rim. Píla RS) - usilovne, šikovne; kúpiu̯ za päť prstou a šiestu dlaň (Slovany MAR) - ukradol; kradél pácimi prstámi a šestú dlaňú (Bošáca TRČ) - veľmi kradol; jeden za peť, druhí bez jednej za šesť (Lutila KRE) - obaja sú rovnakí; ukiazav, śo je peť (Rim. Píla RS) - čo môže, čo dokáže, čo vie; bude sa miet po pieci (Brodské SKA) - vyhrešia ho, vybijú ho; pre ped rán Krista pána! (Ružindol TRN), pejdz rani Kristovo, ta co sebe ja, bidna, teras počňem?! (Ostrovany SAB) - preboha! (zvolanie pri zdesení, hrôze)
piati p. päť