piarista -u m. člen rehole založenej v 17. stor. a venujúcej sa cirk. školám a výchove mládeže;
piaristický príd.: p. kostol
piarista -tu pl. N -ti m.
piarista -tu pl. N -ti m. ⟨lat.⟩ cirk. ▶ člen rehoľného mužského katolíckeho rádu (založeného v 17. stor. v Taliansku sv. Jozefom Kalazanským) zameraného na výchovu mládeže a na pôsobenie v cirkevných školách: kolégium piaristov; kláštor rehole piaristov
piarista -u m. ‹l› cirk. člen rehoľného mužského rádu zameraného na pedagogickú činnosť;
piaristický príd.: p. kláštor; p. internát
piarista, -u, mn. č. -i m. člen katolíckej rehole, vychovávajúcej mládež v klerikálnom duchu;
piarista m lat člen mníšskej rehole, kt. sa stará o cirkevné školstvo: klučarowy, kdy bil poslan k panom patrom piarystom, dany 3 fl. (TRENČÍN 1729); w Nytre ffranciskany a pyariste, učitelowe mladežy (KrP 1760); panom paterom piarisztom sto zlatich odewzdala (TOPOĽČANY 1762); -ský príd: fatens mal na pltach p. pater professora pjaristkeho (RUŽOMBEROK 1762); vyšiže mi, milá, kamžu kapucínskú, reverendu i čapku nachvál piaritskú (!) (PV 18. st)