pištoľ, pištoľa -e ž.
1. ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou: opakovacia p.
2. vec tvarom podobná pištoli: vsunúť p. do nádrže (pri čerpaní benzínu); striekacia p. prístroj na nanášanie farieb;
pištoľový príd.: p. súboj
pištoľ, pištoľa -le -lí ž.
pištoľ, pištoľa -le -lí ž. ⟨nem. ‹ tal.⟩ ▶ ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou: vzduchová p.; automatická, plynová, služobná p.; rukoväť pištole; policajti s pištoľami; legálne vlastní p. kalibru 9 milimetrov; vytiahnuť p. z puzdra, spoza opasku; priložiť niekomu p. k hlave; odistiť p.; vystreliť z pištole; Zbojník namieri na mňa štvorhlavňovú pištoľu a cieli priamo na moju hruď. [P. Jaroš] ▷ pištoľka -ky -liek ž. zdrob.: detská p.; dámska pištoľka, neveľká, do kabelky [D. Mitana]
pištoľ, pištoľa -le ž. ‹t, f < č›
1. ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou: štartovacia, signálna p.
2. tech. ručný nástroj (v tvare pištole 1) na nanášanie farieb, lakov, roztaveného kovu a pod.: striekacia, nastreľovacia p.
3. výr. pretiahnutá fľaša na víno;
pištoľový príd.: šport. p-é strelecké disciplíny
pištoľ i pištoľa, -le, -lí ž. malá ručná strelná zbraň: jazdecká, dámska p., strieľať z p-e, nabiť p.; ozbrojený p-ou;
pištoľový príd.: p-é spúšťanie;
pištoľka, -y, -liek ž. zdrob. expr.: Valaška, karabín a pištoliek dvoje, to sa chlapci, to sa, potešenie moje! (Botto)
pištoľ m. i ž. i pištoľa ž. 1. strsl, zried. zsl, vsl (malá) ručná strelná zbraň: Zastreľila sa s pištoľou (Slov. Pravno MAR); Ťa zastreľín tím pištoľom! (Prievidza); To vá_ňeviem poviedať, čo to bolo, či mau̯ automat, či mau̯ pištol (Kľak NB); S pištolom ho zastrelil (Rochovce ROŽ); Sveťelní signál vistrelili s pištole (Návojovce TOP); Chlapci si zaopatrili pištol, abi nahlucho strielali (Bánovce n. Bebr.); S pištoľem na mňe ciľoval (Dl. Lúka BAR); Ľem mu (koňovi) te piski roźdžaviľi a mu šturil toten pištoľ, že tota piľuľa, že śe mu až v žalutku rospuśčila, ta ftedi bula učina (Nemešany LVO); No a ja mal hodnozdz dześatňika a mal mi pištoľ (Brezina TRB); pištoľa (Ploštín LM) 2. garb. nástroj na striekanie farby na kožu: pištoľa na strikaňe (Vranov); pištoľa (Lipt. Mikuláš); pištolík m. expr. zdrob. k 1: A hutori mňe, že partizan, partizan, že budze štriľac a pištoľig obracil na mňe a trimal ho proci mňe (Brezina TRB)
pištoľ, pištola ž fr malá ručná strelná zbraň: zlatú šabľu ku boku a pištoľu do ruky (RL 16. st); w gednej rucze pisstol, w druheg ssablu (H. JASENO 1665); ze zbrogy dostala se gedna pistola wnuczkowi (B. BYSTRICA 1672); (úradník) wzal pisstol od fatensa (P. BYSTRICA 1730); dwe englické pisstole (B. BYSTRICA 1721); sclopus: pjsstola (KS 1763); ruru staru pisstolowu f 4 (PRIEVIDZA 1798)