pevnosť -i ž.
1. k pevný: p. materiálu; skúška p-i; charakterová p., p. vôle
2. opevnený objekt zabezpečený proti útoku a zariadený na obranu: vojenská, stredoveká p.;
pevnostný príd.: p-á skúška; p-é valy;
pevnôstka -y -tok ž. zdrob. k 2
pevnostný -ná -né príd.
pevnostný1 -ná -né príd. ▶ vzťahujúci sa na pevnosť1, stavbu slúžiacu na ochranu pred útokmi nepriateľa; nachádzajúci sa v pevnosti1: pevnostná architektúra; pevnostná stavba; kasárne pevnostného delostrelectva; Pevnostný múr [v Bratislave] sa začínal pod Hradom [...]. [P. Dvořák]
pevnostný2 -ná -né príd. i odb. ▶ vzťahujúci sa na pevnosť2, schopnosť materiálu odolávať deštrukcii spôsobovanej (mechanickým) zaťažením: dobré pevnostné vlastnosti nového mosta; tehly sa vyrábajú vo viacerých pevnostných triedach; Dnes odberatelia čoraz častejšie požadujú betóny vyšších pevnostných parametrov. [HN 2004]
pevnosť1, -ti ž. opevnený vojenský objekt, zabezpečený proti útoku a zariadený na obranu: p. Singapúr, pohraničná p., nedobytná p., dobyť p., pád p-i, obliehať p.; voj. lietajúca p. druh ťažkého bombardovacieho lietadla;
pevnostný príd.: p. múr, obvod;
pevnôstka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
pevnosť2, -ti ž.
1. trvanlivosť, odolnosť proti rušivým mechanickým silám: fyz. p. látok, mechanická p., dynamická p., nárazová p., skúška p-i, strácať p.;
2. ráznosť, odhodlanosť, trvalosť rozhodnutia, presvedčenia: charakterová p., p. vôle;
pevnostný príd.: p-á skúška