Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

pevnosť -i ž.

1. k pevný: p. materiálu; skúška p-i; charakterová p., p. vôle

2. opevnený objekt zabezpečený proti útoku a zariadený na obranu: vojenská, stredoveká p.;

pevnostný príd.: p-á skúška; p-é valy;

pevnôstka -y -tok ž. zdrob. k 2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pevnosť ‑i ‑í ž.; pevnostný; pevnôstka ‑y ‑tok ž.
pevný; pevne, pevno prísl.; pevnosť ‑i ž.

pevnosť -ti -tí ž.

pevnôstkapevnosť1


pevnosť1 -ti -tí ž. ▶ stavba slúžiaca na ochranu pred útokmi nepriateľov; syn. opevnenie: nedobytná, strategická, mestská p.; útok na pohraničnú p.; pád pevnosti; prestavba staršej zničenej pevnosti; Pôvodne sa všetky rímske murované stavby objavené na našom území považovali za vojenské pevnosti. [P. Dvořák]; pren. Ty si moja pevnosť, ty si aj moja túžba, ty si tiež moja slabosť. [A. Hykisch]pevnôstka -ky -tok ž. zdrob. i expr.: osamelá, rozpadávajúca sa p.; betónová p.; Vtom už zahrmel z pevnôstky prvý výstrel a guľa preletela tesne nad jedným člnom. [V. Krupa]


pevnosť2 -ti ž. 1. i odb. ▶ vlastnosť al. schopnosť materiálu, konštrukcie a pod. odolávať strate pôvodného stavu spôsobovanej (mechanickým) zaťažením: p. v tlaku, v ohybe; konštrukčná p. materiálu; p. betónu; oceľová konštrukcia je pre p. stavby určujúca; vlasec charakterizuje výnimočná p. a extrémna odolnosť proti oteru; papier., polygr. p. papiera v ťahu dĺžka pása papiera (tzv. tržná dĺžka) udávaná v metroch al. kilometroch, pri ktorej sa voľne zavesený pás danej šírky pretrhne vlastnou hmotnosťou
2. ▶ stav neumožňujúci mechanické uvoľnenie, oddelenie niečoho od niečoho: p. spojovacieho kábla; požadovať vysokú p. kotvenia v murive; skúšame p. pripojenia zariadenia k traktoru; zvýšenie pevnosti spojov na stupňoch rebríka; skontrolujte p. uchytenia dosiek
3. ▶ stav svedčiaci o dostatočnej telesnej sile, energii, stabilite: p., pružnosť tela; p. rúk, nôh, pokožky; p. väzivového puzdra; p. svalstva športovej gymnastky; Ešte stále cíti chuť jeho bozkov a pevnosť jeho objatia [...]. [T. Keleová-Vasilková]
4. ▶ stav prejavujúci sa istotou, silným presvedčením, nepripúšťaním pochybností, neochvejnosť, nezlomnosť: p. rozhodnutia, presvedčenia; p. charakteru, viery; p. koalície; p. rodiny; [Kolegovia] nemohli len tak ľahko zabudnúť – a aj v tom je pevnosť a vedomie správnosti –, že sa pričinil o ich kvalifikačný rast. [S. Rakús]
5.charakter toho, čo je vopred dohodnuté, čo sa nedá meniť, zmeniť: p. cien tovaru; p. zákonov, pravidiel
6. ▶ stav toho, čo nepodlieha zmenám, čo je trvalé: p. opakovaných vedomostí; p. spomienok na detstvo; otvorená myseľ a p. v zásadách

opevnenie stavebný komplex na ochranu proti vojenským útokom • voj. fortifikácia: vojenské opevnenie, vojenská fortifikáciahradba (v podobe dreveného al. kamenného múru) • múr (aj pren.): hradby mestapevnosť: chránilo ich opevnenie, chránila ich pevnosť

p. aj pevnosť


pevnosť opevnený objekt zabezpečený proti útoku a zariadený na obranu • kniž. tvrdza: nedobytná pevnosť, tvrdzacitadela (pevnosť ovládajúca opevnené miesto): nad mestom sa vypína citadela

p. aj opevnenie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pevnosť1, -ti ž. opevnený vojenský objekt, zabezpečený proti útoku a zariadený na obranu: p. Singapúr, pohraničná p., nedobytná p., dobyť p., pád p-i, obliehať p.; voj. lietajúca p. druh ťažkého bombardovacieho lietadla;

pevnostný príd.: p. múr, obvod;

pevnôstka, -y, -tok ž. zdrob. expr.


pevnosť2, -ti ž.

1. trvanlivosť, odolnosť proti rušivým mechanickým silám: fyz. p. látok, mechanická p., dynamická p., nárazová p., skúška p-i, strácať p.;

2. ráznosť, odhodlanosť, trvalosť rozhodnutia, presvedčenia: charakterová p., p. vôle;

pevnostný príd.: p-á skúška

pevnosť ž.
1. zried. opevnený objekt na obranu: Komárno bolo pevnosť (Návojovce TOP); Ottál videt aj tú pevnost (Val. Belá PDZ)
2. zried. istota: Ňemam aňi pevnosci, aňi ufnosci, bo chori som (Hrabkov PRE)

pevnosť ž
1. tvrdosť, odolnosť materiálu: w krysstálu gest gásnost spolú y péwnost (BlR 18. st); drozdge z wina okolo korena obložene na gar y wekšge y stalegssge čina owoce, dodagice silu a pewnost (PR 18. st)
2. voj opevnený objekt, zabezpečený opevnením proti útokom a zariadený na obranu (napr. hrad, veža, zámok ap.): czisar tureczky Soliman mesto a pewnost Budin a s tim mnohe ginssie pewnosty a ukolnie widieky pod mocz a wladu swu podmanil (H. ČUTA 1604); sskodte ohnem y mečem hradum a pewnostem pri mori položenym (SP 1696); moenia muro amplexus est: pewnost z ssancowyma zďama ohrázďil; munitio: pewnost, ohrada, zámek, kasstjl, ssanc (KS 1763); na pevnost komarnansku jak chlapu, tak aj hotove penize sme prinuceni (OSUSKÉ 18. st LP)
3. opora, posilnenie: lude magu w prohládáňí nagistegssu pewnost (GV 1755); stabilimen, stabilimentum: pewnost, podpora (KS 1763); Pán gest pewnost tym, ktery se ho bogá (BlR 18. st)
4. duševná charakterová sila, stálosť: tzo rozumés na boszkém obrazu? Joho pevnosztz, mudrosztz, svetosz i szpravodlyivosztz (MCa 1750); (staroba) wražemj tebe poznačj, hbitost telu a nerwum pewnost odegme (PT 1796) odolnosť
5. (o jave) stálosť, istota: stabilitas: stálosť, pewnost; certitudo: gistota, pewnost (KS 1763); firmitas: pewnost, stálost (CL 1777)
6. práv čoho stálosť, platnosť nejakého administratívneho úkonu, rozhodnutia ap.: my pro pewnosz a gistotu wieczy w knyhi nasse gsmie kazaly (zapísať) (ŽK 1488); pro lepssy pokog a pewnost gegich kupj do protocolon nassjeho poradne zapsalj a položjti dalj (SLIAČE 1611); na kterusto weczu pewnost dal sem tento reversal (BARDEJOV 1700)

pevnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) pevnosť
G (bez) pevnosti
D (k) pevnosti
A (vidím) pevnosť
L (o) pevnosti
I (s) pevnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) pevnosti
G (bez) pevností
D (k) pevnostiam
A (vidím) pevnosti
L (o) pevnostiach
I (s) pevnosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a zomrel v pevnosti et mourut dans la forteresse
do tej pevnosti, pán à cette bourgade, monsieur
pevnosť, hora alebo loď citadelle, montagne ou navire
pevnosť s tvojím jadrom forteresse avec ton noyau
sa vo večnosti pevnosti dans l'éternité de la forteresse
stretne ďaleko od pevnosti rencontre loin du fort
tej pevnosti, pán guvernér cette bourgade, monsieur le gouverneur
túto dosť dosť dôležitú pevnosť cette bourgade assez importante
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu