pevnina -y -nín ž.
1. pevná zem, suchá zem, súš, op. more: vystúpiť z lode na p-u
2. svetadiel, kontinent: európska p.;
pevninový príd.: p-é štáty;
pevninský príd.: suchá p-á zima, p. vzduch
pevninský -ká -ké, zried. pevninový -vá -vé príd.
pevninský -ká -ké, pevninový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na pevninu, súvislú suchú časť zemského povrchu; vyskytujúci sa al. vznikajúci na pevnine; charakteristický pre pevninu: p. ľadovec; pevninské duny; hrúbka pevninskej, pevninovej kôry; pevninská, pevninová časť Európy; pevninské podnebie vnútrozemské, kontinentálne; pohyb pevninských blokov; jediným pevninským susedom Portugalska je Španielsko; V člnoch sa previezli na pevninský breh, rozložili si oheň [...]. [V. Krupa]; Najstaršie primáty vznikli na severnej pologuli v čase, keď ešte Euráziu s Amerikou spájal pevninový most. [M. Thurzo]; diaľkové prelety pevninských vtákov [VNK 2003] ▷ meteor. pevninová bríza suchý vietor vejúci z pevniny na more prevažne v noci