Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

pevný príd.

1. kt. dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu ap.): p-é múry, p-á obuv; p-á zem pevnina; p. domový odpad kt. obsahuje tuhé látky

2. kt. má, prejavuje teles. al. duš. silu, silný: p. chlap, p-é svaly; p. charakter, p-á vôľa

3. nepohyblivý, stabilný: p. bod; tech. p-á spojka; šport. p. štart; inform. p. disk vstavaná súčasť počítača na ukladanie údajov

4. kt. odoláva zmenám v čase, nemení sa, trvalý: p-é spojenectvo, priateľstvo, p-é presvedčenie

5. ustálený dohodou, fixný: p. plat, p-á sadzba, p-é ceny

6. kt. prejavuje istotu, rázny, energický: p. krok, povedať niečo p-ým hlasom

mať p-ú pôdu pod nohami mať istotu; mať p-ú chrbtovú kosť byť zásadový; mať p-ú ruku byť rozhodný; stáť na p-ých nohách isto;

pevne prísl. k 1 – 4, 6: p. skĺbený celok, držať sekeru p. v ruke, p. stáť, p. veriť niečomu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pevný; pevne, pevno prísl.; pevnosť ‑i ž.

pevný -ná -né 2. st. -nejší príd.

pevný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ vyznačujúci sa mate­riálovou, konštrukčnou pevnosťou2 a odolnosťou voči mechanickému opotrebovaniu, mechanickej sile: p. múr; p. pancier; p. rám z masívneho dreva; pevná konštrukcia; bambus je nezvyčajne ľahký a p. v ohybe; budujú sa čoraz pevnejšie hrádze
2. odb.ktorý je stabilne upevnený, umiestnený; ktorý neumožňuje mechanické uvoľnenie, nepohyblivý: žeriav s pevnou nohou stožiarový žeriav s pevnou hornou podperou; pevná telefónna linka neprenosná; žel. pevné uloženie tovaru ktoré neumožňuje kĺzavé posuny nákladu v pozdĺžnom smere vozňa; geod. pevná meračská priamka spájajúca dva číselne určené polohové body; mat. p. bod zobrazenia ktorý sa nemení aplikáciou toho zobrazenia; inform. p. disk pamäťové zariadenie, súčasť počítača s magnetickým záznamom dát, harddisk
3. 2. st. -nejší ▶ majúci al. prejavujúci dostatok telesnej sily, mocný, vitálny, silný; svedčiaci o tom: štíhla, ale pevná postava; p. krok rázny; mať pevné zdravie; Ruka bola teplá a hladká a mala pevný stisk. [M. E. Matkin]
4. 2. st. -nejší ▶ prejavujúci istotu; nepripúšťajúci pochybnosti; majúci silné presvedčenie; svedčiaci o tom; syn. neochvejný, nezlomný: p. charakter; pevná vôľa; pevná viera, nádej; mať p. úmysel, pevné predsavzatie; dosiahnuť pevnejšiu disciplínu; Mala som svoj pevný bod. Rodičov. Kamarátky. Školu. [K. Gillerová]
5.formálne dohodnutý, ustálený dohodou, stanovený, fixný, nemenný: pevná cena; pevná norma; pracovať za p. plat
fraz. pevný ako skala/oceľ a) byť veľmi tvrdý b) byť prísny, citovo chladný, neoblomný; mať pevné nervy zachovávať pokoj v každej situácii; mať pevnú chrbticu/chrbtovú kosť byť charakterný, zásadový; mať/cítiť pevnú pôdu/zem pod nohami cítiť istotu, oporu, byť si istý; stáť na pevných nohách mať dobré, pevné základy, mať zaistené postavenie

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • ráznyrezolútny: energická, rázna, rezolútna ženakniž. razantný: razantná povaharozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krokradikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásahdôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gestogenerálskyveliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohybypriebojnýkniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosťpevnýistý: pevný, istý hlasrezkýprudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď


istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutnýobrovský: masívne, mohutné, obrovské braloveľký: masívna, veľká stavbahrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu

2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevnýmocnýsilný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľhrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťazťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána


mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silnýveľký: mocný, silný, veľký panovníkdespotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládcavplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasommohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vodystatnýrobustnýhodnýurastenýsvalovitýsvalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievkachlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvárizdatnýhovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládežpevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hraduveľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odporhrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohyprudkýintenzívnyvýdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľrýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôňexpr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuknezdolnýnepremožiteľnýnezdolateľnýneochvejnýnezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľaexpr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičkyexpr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinnýpôsobivýsilný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slováneodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbuveľký: mať na niekoho veľký vplyv


mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľkýmocnýsilný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmomobrovskýohromnýnesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statnýrobustnýhovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládencamasívnypevnýhrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múryobjemnýrozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hradgigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramídaveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýpreveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaníexpr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavbyexpr.: herkulovskýherkulesovskýgoliášsky: herkulovská, goliášska postavaexpr.: hromovýdunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona


nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkounerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslonerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetokneoddeliteľnýneodlučiteľnýneodčleniteľnýzried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celkunerozlučiteľnýnerozlučnýpubl. nerozbornýpren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvozried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojicajednotnýcelistvýkniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná sumaucelenýkompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celokpevnýstály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo


nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály


nemenný ktorý nepodlieha zmenám (op. premenlivý, nestály) • nemeniteľnýstály: udržiavali sme nemenné, stále priateľské vzťahy; nemenné, nemeniteľné, stále zákony prírodyustálený (ktorý postupne získaval svoju podobu): starým ľuďom vyhovuje ustálený spôsob životarovnaký (zachovávajúci si stále svoju podobu; op. iný, zmenený): odkedy ho poznám, má rovnaké názorytrvalý (nepodliehajúci zmenám v čase): spája nás nemenné, trvalé spojenectvo; pociťuje voči učiteľovi trvalý obdivpevnýfixnýstabilný (odolávajúci zmenám; dohodou, predpismi a pod. presne určený; op. labilný): je to človek s pevnými zásadami; bol určený pevný, fixný, stabilný poplatok za dopravu; hodiny vydržal sedieť v nemennej, stabilnej polohezastaráv. nemenlivý (ktorý nemožno meniť): vo všetkom dodržiaval nemenlivý poriadoknepremennýodb.: invariabilnýinvariantný: nepremenná, invariantná veličinazaužívanývžitý (podmienený dlhodobým zvykom, obyčajom, opakovanosťou; op. nový): život v malom meste šiel zaužívaným, vžitým spôsobom; ťažko sa dajú vykoreniť zaužívané, vžité zvyklostitradičný (podmienený tradíciou; taký ako v minulosti; op. netradičný, nový): počas sviatkov dodržiavajú nemenné, tradičné zvykynezmeniteľnýnezvratnýpoet. nezmenný (raz navždy daný): nezmeniteľné, nezvratné rozhodnutie; nezmenné šťastie (Hviezdoslav)neodvolateľný (obyč. v slovnom prejave): neodvolateľný rozsudokpren. nehasnúci: nehasnúce šťastie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pevný príd.

1. odolávajúci rozpadu na čiastky, súdržný, kompaktný, silný: p. obal, p. breh, p-á konštrukcia, p-é múry, p-á klietka; p-á zem pevnina; p. ako skala; p. ako oceľ veľmi

mať p-ú pôdu pod nohami, stáť na p-ej pôde byť bezpečný niekde, mať isté postavenie;

2. majúci dostatok telesnej sily, mocný: p. chlap; byť p-ej kostry silnej telesnej konštrukcie;

3. energický, rozhodný, rázny; istý: p. krok, p. hlas; p. úsudok

p-á ruka, p-á disciplína prísne vedenie;

4. trvalo upevnený, nepohyblivý, stabilný: p. bod, p. základ;

5. nepoddajný, neotrasiteľný, nezlomný: p. charakter, p-á vôľa, p-á viera, p-á nádej, p-é odhodlanie, presvedčenie; mať p. úmysel, p-é spojenectvo

mať p-ú chrbtovú kosť byť charakterný;

6. dohodou ustálený, nemenný: p-á cena; p-á norma;

pevne, zried. i pevno prísl.

1. dôkladne, trvanlivo: p. skĺbený celok;

2. silne, mocne: p. zovreté pery; p. dačo držať v rukách, pren. ovládať;

3. energicky, s rozhodnosťou, rázne, odhodlane: p. odpovedať; Rečie pevno: No tak budete skálie voziť. (Tim.)

4. bezpečne, spoľahlivo, isto: p. stáť;

5. nezlomne, neoblomne, neotrasiteľne: p. dakomu veriť, p. dačo ustáliť, p. si dačo zaumieniť, byť p. presvedčený, odhodlaný

pevný príd.
1. čiast. strsl, zsl ktorý dobre odoláva tlaku, ťahu, opotrebovaniu ap., mocný, silný, svieži: To drevo je takuo pevnuo, z drieňa (Poniky BB); Hlava (na kolese) je brestová, jaseňová, abi bola pevná (Chocholná TRČ); Sceli sme íst vibírat cesnok, ale ešče má pevné ščice aj stupki svížé (Červeník HLO); F klítke krava sa dvihla na pevních popruhoch (Biely Kostol TRN); Kangál bolo také pevné súkno (Slov. Grob MOD); pevná ňiť (Návojovce TOP); pevní čep (St. Turá NMV)
2. csl ktorý má telesnú alebo duševnú silu, mocný, silný: Veru misela každá (robiť), aľe už datorá ňebola aňi taká peuná, skorej taká slabá (Žaškov DK); Bóv virostení a pevní, jak sa na chlapa patrí (Šurany NZ); Já som višla na ulic, pevná som bola, babu som chicila a nadvihla (Báhoň MOD); To je pevní chu̯ap (Brodské SKA); Ma śidzemdześat tri roki a iśče je peuni (Sobrance); pevní chlap (Návojovce TOP)
F. pevní jag buk (Lukáčovce HLO) - veľmi mocný; je pevní jako z hňilého sira čagan (Bošáca TRČ) - je veľmi slabý
3. tuhý, ostrý: pevná zima (Hul VRB)
4. zdravý: Pre mladé, čo majú oči také pevné, ked majú zrag zdraví (Piešťany)
5. neskyprená pôda: Neskór sa mosí koren aj do pevnéj zeme zachicid, abi ho nevivalilo (Trakovice HLO)
6. istý, ustálený, určený, daný: Malo pevnie zviki, kerie keď ňiektorá žena alebo ďievka ňedodržala, bolo zle (Vráble)
7. istý, presvedčený: Som pevni, že śe ňidž ňestaňe (Studenec LVO)
8. (vo funkcii neurč. zám.) vo význame bližšie neurčený, istý, určitý: A pevneho dňa prišol ten pekeľni pan (Hradisko SAB)

pevný príd
1. kt. dobre odoláva mechanickým účinkom tlaku, úderu ap.: nad skalu pewnú dals’ neprátelům obranu sylnu (CC 1655); mlinar (sa) zawazal, že chcze dostatečny a pewny most vstawične držeti (s. l. 17. st); strog flintowj dobri a pewni; par strmenou czinowanich husarskich pewnich (RADVAŇ 1702); propugnaculum: pewne mesto (KS 1763) nedobytné; uzrely topolowy strom hruby a pewny (PeP 1770)
2. (o konzistencii) hustý, op. riedky, tekutý: matka odlučuge dyte od prsú, abi k pewnegssym pokrmom priwikalo (PT 1778); užitéčno gest, aby sa ten (muž) twrdym a pewnym pokrmem krmjwal, any neprinaležj, aby sa on mlékem uspokogowal (BlR 18. st)
L. p. svet, p-á krajina, zem zem, pevnina: pewny swet potopeny gest (AgS 1708); zem pewna (KrP 1760); continens: pewná kragina - zem (KS 1763)
F. statek bohateho gest gako zeď pewná, která ho dokolá obestáwá (KB 1757)
3. kt. má, prejavuje, telesnú al. duševnú silu, silný: Stephan Staan nemoci smrtedlnu oblozen, wssak on gsucze rozumv praweho a pewneho (ŽK 1517); pani dczere swe otczowske uprimne sluzby wskazugicze, nawraczeny pewnegssiho zdrawy geg winssugem (RUŽOMBEROK 1665); preroskossneho sena wozu no 26, ale ne ledagakich, než dostatečnich welikich, co mohli sstiri pewne woli vwiest (TRENČÍN 1706); prečo páni sú denglawi a sedláci sú pewní (s. l. 1755 E); Fero, pewnich uduw, zlich zubuw (PUKANEC 1788)
4. nepohyblivý, stabilný: emporiam: pewné mjsto skladné; immotus: nepohnutý, stály, pewny (KS 1763)
5. kt. odoláva zmenám v čase, nemení sa, trvalý, stály: a ta zmluwa ma stale byti a pewna y gruntowna zostawati mezy tymy bratry a potomky gegich (P. ĽUPČA 1558); mame pewnegssi reč prorocku, ktera gako swice swiťi (TP 1691); nic w ziwote neni tak bezpecneho a tak pewneho krome newinnost (MS 1758); wssecky rečy na tomto swete magi swug pewny čas (CO 1796-99)
L. pre p. pokoj, p-ú istotu, stálosť, p-é svedomie, utvrdenie ap. pre väčšiu istotu, stálosť: Mathey Kotrsse prosil nas, abichom pro lepssie swedomie a pro pewneissy pokoy buduczy zapsali w miestske knihy diedicztwie a rozdiel mezy swu manzelku a bratrzy swymi zbozy sweho (ŽK 1494); pro pewnegssy utwrzeny toho y take podle pobehu prawa meskeho na to lidkupp pili (S. ĽUPČA 1565); položil Matey Olos 10 fl., ktere pro lepssu gistotu s swedomy pewneyssie do meskich knih zapsaty dal (TURANY 1602); pre lepssj gistotu a weci tegto pewnegsj stalost widali sme mu pismo toto (Z. PODHRADIE 1789)
F. za p-é držať čo pokladať niečo za nemeniteľné: za pewne to drzte a magte, ze to obzwlasstny a welika milost bozy (AgS 1708)
6. kt. obsahuje, prejavuje istotu, presvedčenie, energický: consensus magnus: pewná gednomyslnost (KS 1763)
L. byť p. (čoho) byť presvedčený o niečom, byť si istý: ne proto sem tobe ze trojeho zelí veneček múj dala, bych se zarmútila, než abych pevná byla teho, co gsem mluvila (ASL 1603-04); wecz z pany Ordody Andrašku sem tak dokonal, ze zaiste tim pevnegšy mozetye bity a budete w statku Ganyszkem gako ste boly (HLOHOVEC 1743); pewná som, že ňe mnoho zlého zrobila (DS 1795); -e, -o prísl k 1: pomiessag wssecko dobre a pewno zapraw (RT 17. st); k 2: aby brana nebo wrata pewnje staly (DUBNICA n. V. 1723); contendere tormenta, vincula: pewno pritahnúti, stjsknúti (KS 1763); ked gsa jalovyca pro prwy raz otely, w ten čas ju chit za ussy a pewno drss (HK 18. st); k 3: praevalide: wélmy sylňe, mocňe, pewňe (KS 1763); k 4: stabiliter: stále, pewňe, trwánliwe (KS 1763); k 5: zmlowa, aby stale pewne a slobodne bylo gym (Andrášovi a Mikulášovi) nad tymi y gynimy wssemy pryczynami (SUČANY 1579 E); wedle tohoto meho testamentu pewne stalo a neporussitedlne zetrwawaty mohlo (moje poručenstvo) (KRUPINA 1647); k 6: tohoto se tedy drž, pewne werice, že gistotne se na tobe wyplny (AgS 1708); nebosem sobe pewne umjnil gednu kroniku wipjsati (BlR 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PEVNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 141×, celkový počet lokalít: 42, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ROZVADZE (obec TRENČIANSKE STANKOVCE), okr. TRENČÍN – 19×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 18×;
MALÉ STANKOVCE (obec TRENČIANSKE STANKOVCE), okr. TRENČÍN – 7×;
ZLATOVCE (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 7×;
VEĽKÉ STANKOVCE (obec TRENČIANSKE STANKOVCE), okr. TRENČÍN – 6×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 5×;
BERNOLÁKOVO, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 4×;
SEDLIČNÁ (obec TRENČIANSKE STANKOVCE), okr. TRENČÍN – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ak je dosť pevný s'il est assez solide
a odpovedala pevným hlasom et d'une voix ferme répondit
dobré a pevné zdravie bonne et inaltérable santé
dosť pevný, aby ma assez épais pour me
dosť pevný v srdci assez solide de coeur
je ostatne taký pevný est d'ailleurs aussi solide
zväčša veľmi pevné plavidlá la plupart très solides
život na pevnej zemi vie en terre ferme
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu