pevnosť -i ž.
1. k pevný: p. materiálu; skúška p-i; charakterová p., p. vôle
2. opevnený objekt zabezpečený proti útoku a zariadený na obranu: vojenská, stredoveká p.;
pevnostný príd.: p-á skúška; p-é valy;
pevnôstka -y -tok ž. zdrob. k 2
pevnôstka -ky -tok ž. zdrob.
pevnôstka ↗ pevnosť1
pevnosť1 -ti -tí ž. ▶ stavba slúžiaca na ochranu pred útokmi nepriateľov; syn. opevnenie: nedobytná, strategická, mestská p.; útok na pohraničnú p.; pád pevnosti; prestavba staršej zničenej pevnosti; Pôvodne sa všetky rímske murované stavby objavené na našom území považovali za vojenské pevnosti. [P. Dvořák]; pren. Ty si moja pevnosť, ty si aj moja túžba, ty si tiež moja slabosť. [A. Hykisch] ▷ pevnôstka -ky -tok ž. zdrob. i expr.: osamelá, rozpadávajúca sa p.; betónová p.; Vtom už zahrmel z pevnôstky prvý výstrel a guľa preletela tesne nad jedným člnom. [V. Krupa]
pevnosť1, -ti ž. opevnený vojenský objekt, zabezpečený proti útoku a zariadený na obranu: p. Singapúr, pohraničná p., nedobytná p., dobyť p., pád p-i, obliehať p.; voj. lietajúca p. druh ťažkého bombardovacieho lietadla;
pevnostný príd.: p. múr, obvod;
pevnôstka, -y, -tok ž. zdrob. expr.