pestovateľ -a mn. -ia m.
1. kto pestuje, dorába plodiny: p. pšenice, tabaku, ovocia
2. kto sa vytrvalo a so záľubou niečím zaoberá, o niečo sa stará: p. vedy;
pestovateľka -y -liek ž.;
pestovateľský príd. k 1: p-á oblasť;
pestovateľsky prísl.
pestovateľský -ká -ké príd.
pestovateľský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s pestovateľstvom, s činnosťou zameranou na dorábanie poľnohospodárskych plodín, úžitkových rastlín a pod., súvisiaci s pestovateľom; určený na pestovanie: hlavné pestovateľské regióny, oblasti; pestovateľská výmera, plocha obilnín; vhodné, priaznivé pestovateľské podmienky; skúsenosti z pestovateľskej praxe; zoznamovať sa s novými pestovateľskými technológiami; Pri vysádzaní ovocných stromov je dôležité brať do úvahy lokalitu, odrodu a pestovateľský tvar stromu, ktorý sa chystáte pestovať. [Záhr 2011]
pestovateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. hosp. kto pestuje hospodárske plodiny: p. tabaku, kukurice, zemiakov;
2. kto sa usilovne a vytrvale niečím zapodieva, zaoberá, v niečom cvičí: p. hudby, spevu;
pestovateľka, -y, -liek ž.;
pestovateľský príd.: p-á zmluva;