pestovateľ -a mn. -ia m.
1. kto pestuje, dorába plodiny: p. pšenice, tabaku, ovocia
2. kto sa vytrvalo a so záľubou niečím zaoberá, o niečo sa stará: p. vedy;
pestovateľka -y -liek ž.;
pestovateľský príd. k 1: p-á oblasť;
pestovateľsky prísl.
pestovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
pestovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. ▶ kto pestuje, dorába plodiny vo veľkom aj v menšom rozsahu: profesionálny, amatérsky p.; p. pšenice, kukurice, ovocia, zeleniny; p. exotických rastlín; vyrábať hnojivá pre pestovateľov; v súčasnosti máme okolo dvesto malých pestovateľov zemiakov 2. hovor. ▶ kto sa cielene stará o drobné živočíchy (a má z nich úžitok), chovateľ: p. zajacov, holubov, včiel; úspešný p. koní; Chodia ku mne milovníci a pestovatelia psov z celej Európy. [L. Mňačko] 3. trochu kniž. ▶ kto sa vytrvalo, často celoživotne niečím zaoberá, o niečo sa stará, niečomu sa venuje: pestovatelia meditácie v stredovekých kláštoroch; pestovatelia slovenského folklóru na dedinách; Viete predsa veľmi dobre, čo je to adept. Neviete? Adept je mladý začiatočník, stúpenec, pestovateľ nejakého vedného alebo umeleckého odboru. [J. Johanides]; [Pavel Halaša] sa stal pracovníkom Národnej knižnice v Martine. Stal sa tam povolaným pestovateľom takého odboru, ako je bibliografia. [Rb 1985] ▷ pestovateľka -ky -liek ž.: vášnivá p. orchideí, bonsajov; Usporiadaná viacdetná rodina [...] je príkladom vzájomnej súdržnosti a pestovateľkou zvýšenej citlivosti na sociálny rozmer. [KN 2003]
pestovateľ kto pestuje, dorába plodiny • dorábateľ • producent: pestovateľ, dorábateľ zeleniny, producent kukurice
pestovateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. hosp. kto pestuje hospodárske plodiny: p. tabaku, kukurice, zemiakov;
2. kto sa usilovne a vytrvale niečím zapodieva, zaoberá, v niečom cvičí: p. hudby, spevu;
pestovateľka, -y, -liek ž.;
pestovateľský príd.: p-á zmluva;