perzekúcia -ie ž. prenasledovanie: politická, rasová p.;
perzekučný príd.: p-é opatrenie
perzekúcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
perzekúcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. i odb. ▶ násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských a občianskych slobôd a práv, prenasledovanie obyč. štátnou mocou al. nejakou skupinou, útlak: politická, náboženská p.; rasovo motivované perzekúcie; obete perzekúcií komunistického režimu; čeliť perzekúciám; signatárom Charty 77 hrozili perzekúcie; Dôsledkom protižidovsky zameraných perzekúcií bola okrem iného všeobecná strata ideálov a ilúzií v päťdesiatych rokoch. [P. Salner]; prózy o krutých stalinských perzekúciách [LT 2000]
perzekúcia -ie ž. ‹l› prenasledovanie (pre národnú, rasovú, politickú a pod. príslušnosť);
perzekučný príd.;
perzekučne prísl.
perzekúcia p. útlak
útlak násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských a občianskych slobôd a práv: komunistický útlak, zbaviť sa útlaku • poroba (vystupňovaný útlak): duchovná poroba, vzoprieť sa porobe • nesloboda: žiť v neslobode • perzekúcia (prenasledovanie politickou mocou): rasová, politická perzekúcia • expr. otroctvo • poddanstvo: morálne otroctvo • kniž. jarmo: jarmo totality • kniž. nevoľa • kniž.: temno • temnota: obdobie temna, temnoty • pren. tma: panstvo tmy sa skončilo
perzekúcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. prenasledovanie: politická, rasová p., ujsť pred p-iou, vystaviť sa p-ii;
perzekučný príd.: p. zákon, p-é opatrenie
perzekúcia ž lat prenasledované spoločenstvo: gedna geskjne, w ktereg sedem mužuw wsseg persekutie twrdim snem usnuly a spaly za sto let (KCS 18. st)