perie -ia s. hromad. vonkajšia pokrývka tela vtákov: husie, kačacie p., sliepka s bielym p-ím, šklbať p., driapať, párať p.
● → pýšiť sa cudzím p-ím; → vtáka (poznať) po p-í, človeka po reči; slang. pustiť p. vydať peniaze, zaplatiť (z veľkodušnosti ap.)
perie peria s. hromad.
perie peria s. hromad. 1. ▶ pokrývka tela vtákov, hydiny tvorená rôznymi typmi pier vyrastajúcimi z kože, slúžiacimi na tepelnú izoláciu a pohyb, lietanie; jednotlivé perá z nej: husacie, kačacie p.; prachové p. jemné spodné vtáčie perie chrániace telo vtáka pred vlhkosťou a zimou, páperie; vejár z pávieho peria; klobúk s vtáčím perím; pŕchnutie, výmena peria; párať, driapať p. odstraňovať z neho kostrnky; včelárik upúta pestrofarebným perím; sliepka našuchorila p.; drozd má čierne p. a žltý zobák; rybárske mušky bývajú zhotovené prevažne z peria a srsti; kohúty sa bili, až z nich lietalo p. ↗ i fraz.; natrieť niekoho kolomažou a vyváľať v perí (v minulosti) ponižujúci trest pre previnilcov, najmä podvodníkov; Po dvore sa mocú stará mať, zbierajú perie. [L. Ťažký]; Hus si našklbala peria, nastlala si pekné hniezdočko a sadla si doň. [ŽVč 2006] 2. ▶ jemné časti vtáčích pier oddelené od kostrnky, používané ako výplň do perín, spacích vakov a pod.: pojazdná čistiareň peria; vankúše, paplóny plnené perím; mať alergiu na p.; umelé vlákno je veľmi dobrá napodobenina peria; Okolo prešlo auto s ampliónom na streche, vykupovali kožky zo zajacov a staré perie. [D. Dušek] ◘ fraz. chváliť sa/pýšiť sa cudzím perím prisvojovať si zásluhy niekoho iného; pustiť perie a) expr. vydať, uvoľniť, poskytnúť väčšiu sumu peňazí na nejaký účel b) šport. publ. utrpieť porážku, prehrať zápas; expr. začne/bude lietať perie nastane boj, roztržka ◘ parem. vtáka poznáš po perí, človeka po reči podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka
prehrať 1. byť postihnutý porážkou, prehrou • utrpieť prehru • utrpieť porážku: prehrať boj, športové stretnutie; utrpieť prehru, porážku v boji, v športovom stretnutí • hovor. položiť sa (prehrať vzdaním sa, rezignáciou): napokon sa mužstvo predsa položilo • niž. hovor.: preondieť • preondiať • prekašlať • prekašľať • hrub. presrať (stratiť prehrou): šancu preondiali, prekašlali • fraz. pustiť perie (prehrať peniaze)
2. p. zahrať 1
perie, -ia str. hromad. vonkajšia pokrývka tela vtákov skladajúca sa z pier: husacie, kačacie, kuracie p., párané p.; p. poletuje; šklbať, ošklbať p., párať p.; naježené p.; Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. (prísl.)
● hovor. pýšiť sa cudzím perím cudzími zásluhami
perie i pierie s. (piarie) 1. hromad. csl vonkajšia pokrývka tela vtákov: Žeňi páraľi peria do vankúšou pre ňevesťi (Králiky BB); Či sa to uťešenej húske, s tech buďe krásno peria! (Čelovce MK); Pierie zmo nasipaľi do cechi (Klenovec RS); Vešer prídu ženi piarä párat (Rochovce ROŽ); V zime pierie drápeme (V. Rovné BYT); Po večeroh zme drapali perie (Riečnica KNM); Tag uš teda chodzivali ludé perí drápat (Ružindol TRN); Negdo má f perinách slepičí pérí, já šak mám husího pérá dost (Skalica); Najľepše piere je s huśoch (Spiš. Štvrtok LVO); Pere śe uživa do perinoch, zahlavkoch, dzecom na perinki (Rankovce KOŠ); V ješeňi pire paraľi u nas (Brezina TRB) L. fajnové perí (Lamač BRA) - páperie; materské perie (Brusno PDZ) - väčšie perie rastúce húsatám; oldomáž na pérí (Rumanová HLO) - pohostenie páračiek po skončení párania peria; húsence idú už do peria (Kaľamenová MAR) - začínajú sa pokrývať perím, zarastať; varic s peria (Pruské PCH) - variť hydinu; na Vianoce a na Noví rok sa ňemá jez ňi_c pot peria (Ležiachov MAR) - z hydiny F. ešťe mu pierie ňedorostlo (Rim. Píla RS) - ešte je príliš mladý 2. v dvojslovných názvoch rastlín: hadovo piere (Tisovec RS) - bot. papraď (Dryopteris); hadovo perie (Jasenie BRE), trávno peria (Sliače RUŽ) - bot. páperník (Eriophorum)
piarie p. perie
pierie p. perie
perie [pe-, pie-; -(i)e, -(i)a, -í] s hromad vonkajšia pokrávka tela vtákov: holuby, žerawi, pawi y wsselitkerake ptacztwo wssemv lidu su obeczni a neprohragi swe perzy (ŽK 1473); piere z husy y papiere (s. l. 1552 E); sudkj pre perie (NOZDRKOVCE 1652); wezmy mladych wlastowičiek, malo pierga magicych (RT 17. st); babe, čuo perga drapala f 1 (P. BYSTRICA 1720); zustaly periny a wankusse, s kterich perja witrasly a sitom sy rozmeraly (PUKANEC 1742); psy, maczky, kone a gine žiwotcžichi, ktere piera magu (ŠkD 1775) F. nedaweg se bez wesla na more, bez perj do letu nepúšťaj sa do ničoho nepripravený; poznať wlka po srsti, ptaka po peri, hrnecz z črepu a čloweka po reči z jednotlivých znakov možno spoznať celok (SiN 1678)