perfektný príd. dokonalý, bezchybný: p-é ovládanie jazyka; p. výkon, p-á príprava;
perfektne prísl.;
perfektnosť -i ž.
perfektnosť -ti ž.
perfektnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto al. čo spĺňa všetky požiadavky; stav, keď niečo vykonané spĺňa všetky požiadavky do najmenších detailov, dokonalosť: usilovať sa o p.; mať ďaleko od perfektnosti; doviesť niečo do perfektnosti; akciu zvládli s im vlastnou perfektnosťou; pred technickou perfektnosťou umeleckého diela má prednosť výraz a duša; zameriava sa na detaily a obľubuje p.
perfektný príd. ‹l›
1. dokonalý, bezchybný, vynikajúci
2. zried. úplný, ukončený; práv. majúci všetky právne náležitosti: p-á zmluva; p. zákon obsahujúci i sankcie pre prípad jeho zrušenia;
perfektnosť -ti ž. k 1, 2: práv. p. právneho úkonu
perfektný príd.
1. dokonalý, vynikajúci, bezchybný: p. štýl, p. výkon, p-á pisárka, p-á hra, p-á príprava;
2. dokončený, úplne hotový: p-á norma, p-á zmluva;
perfektne prísl. k 1: hovoriť p. po rusky, po nemecky;
perfektnosť, -ti ž.