perfekcionizmus -mu m. zveličený sklon k dokonalosti a bezchybnosti;
perfekcionista -u m. prívrženec perfekcionizmu: bol vo všetkom p.;
perfekcionistka -y -tiek ž.;
perfekcionistický príd.: zaujať p. prístup k niečomu
perfekcionizmus [-n-] -mu m.
perfekcionizmus [-n-] -mu m. ⟨lat.⟩ i psych. ▶ nadmerné až úzkostlivé úsilie o dokonalosť, perfektnosť, vyžadovanie dokonalého výkonu od seba aj od iných: nezdravý, chorobný p.; mať sklon k perfekcionizmu; režisér je známy svojím perfekcionizmom; On sa stále viac spoliehal na jej perfekcionizmus a stále viac svoju časť práce flákal. [InZ 2003]; Hranica medzi perfekcionizmom a dobrým výkonom je veľmi tenká. [Sme 2003]
perfekcionizmus -mu m. ‹l› filoz. etický názor, ktorý považuje za cieľ morálky a zmysel dejín zdokonaľovanie človeka; psych. snaha o dokonalosť ako častá príčina neurotických ťažkostí