perón -a/-u m. hovor. (žel.) nástupište;
perónny, perónový príd.
perón -nu/-na pl. N -ny m.
perón -na/-nu pl. N -ny m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ hovor. ▶ železničné nástupište: krytý, nekrytý p.; rekonštrukcia perónov; stáť, čakať na peróne; prechádzať sa po peróne; vystúpiť z rýchlika na p.; dobehol na p., keď sa vlak už začal rozbiehať; Obsadil si lacným paperbackovým vydaním miesto [knižky] a vrátil sa na perón kúpiť si ešte dačo na cestu. [J. Balco] ▷ perónik -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: Strážca kladie naprieč cesty závory; cestujúci na peróniku sa už chystajú. [Š. Žáry]
perón -u m. ‹n < f› železničné nástupište;
perónny, perónový príd.: p-nny lístok (predtým) vstupenka na nástupište, perónka; žel. p-nna koľaj pri nástupišti pre osobné vlaky, nástupná koľaj; p-nny podchod podzemná chodba spájajúca nástupište s výpravnou budovou, nástupný podchod
nástupište, nástupisko miesto, kde sa nastupuje do hromadného dopravného prostriedku: autobus odchádza z tretieho nástupišťa, nástupiska • hovor. perón (železničné nástupište): čakať niekoho na peróne
perón p. nástupište
perón, -u m. hovor. železničné nástupište: čakať na p-e+ perónny i perónový príd.: p. lístok vstupný lístok na perón
perón m. železničné nástupište: Pocesní sedzá na peróne na lavicách (Vaďovce MYJ); Vibehla som na perón, ale uš kondoktor zavírav dvere na vagóne (Červeník HLO); Mašina pridze na druhi peron (Chrasť n. Horn. SNV)