Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

peklo -a -kiel s.

1. náb. miesto posmrtného zatratenia; kresť. stav večného zatratenia: (ne)veriť v p., strašiť p-om

2. expr. hrôza, utrpenie: p. vojny, p. duševných múk

3. expr. nepríjemná situácia, ťažkosti: mať, robiť doma p.

expr. hrom a p.! do p-a! zahrešenia; do p-a s tým! čo po tom! hrub. choď do p-a! a) daj pokoj! b) zmizni! posielať niekoho do (horúcich, jazerných) pekiel a) preklínať b) odháňať, zbavovať sa; mať z p-a šťastie nečakane veľké; pýcha p-om dýcha je zlá, prináša zlo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
peklo ‑a ‑kiel s.

peklo -la pekiel s.

pekielkopeklo


peklo -la pekiel s. 1. náb. ▶ trvalý stav duše po smrti (po vzkriesení i tela) zbavený možnosti žiť v spoločenstve s Bohom, v láske a blaženosti; zakúšanie veľkého utrpenia a múk; miesto večných múk v posmrtnom živote, večné zatratenie; op. nebo: vládca pekla; veriť v existenciu pekla; dodržiavať prikázania iba zo strachu pred peklom; za svoje hriechy sa bude škvariť v pekle; obraz pekla sa často spája s plameňmi; videl, ako sa pred ním otvárajú brány pekla; usiloval sa žiť dobrým životom, aby neskončil v pekle
2. expr.miesto, zdroj veľkého utrpenia, bolesti, hrôzy; niečo strašné, desivé, neznesiteľné, vzbudzujúce hrôzu, prinášajúce utrpenie, skazu, hrôza: osvienčimské, jáchymovské p.; p. koncentračných táborov; prejsť peklom gulagov; vojna je p.; bolo to strašné, hotové p.!; v detstve prežila p.; skutočné p. ešte len prišlo; víchrica zúrila, vonku sa rozpútalo p.; želal si, aby sa to p. skončilo; Peklo dna, / z ktorého sa odrážala, jej zo sily berie, / ale nie z túžby pocítiť krídla, ba i let. [J. Buzássy]
fraz. horúco/horúčava ako v pekle neznesiteľne, veľmi horúco; publ. biele peklo a) snehová búrka b) zasypanie lavínou; čerti ho z pekla zobrali vyliečil sa z ťažkej choroby; expr. do pekla! al. do pekla s tým [všetkým]! zahrešenie vyjadrujúce hnev, rozhorčenie; expr. hrom a peklo! zahrešenie, zakliatie; expr. choď do pekla! a) daj pokoj! b) choď preč, odíď!; keď/až peklo zamrzne a) nikdy b) za veľmi dlho; mať z pekla šťastie veľmi dobre pochodiť, obísť napriek (hroziacemu) nebezpečenstvu, problémom, prekážkam, nástrahám; peklo na zemi veľké utrpenie, problémy; expr. posielať/poslať niekoho do horúceho pekla/horúcich pekiel a) preklínať, prekliať niekoho b) zaháňať, zahnať niekoho; expr. prepadnúť sa do horúceho pekla/horúcich pekiel zmiznúť bez stopy; robiť niekomu zo života peklo veľmi niekomu znepríjemňovať život; robiť peklo vyvolávať rozbroje, nepríjemnosti, zvady, robiť zlú atmosféru; skôr peklo zamrzne al. skôr by peklo zamrzlo, ako/než [by sa niečo stalo] nikdy sa to nestane; vybaví aj čerta z pekla vybaví aj nemožné
parem. cesta do pekla je dláždená/vydláždená dobrými úmyslami/predsavzatiami a) dobré predsavzatie al. úmysel môže vyústiť do opačného výsledku b) nestačí mať len dobré predsavzatia, úmysly, ale treba ich aj naplniť; pýcha peklom dýcha povýšenosť a namyslenosť prináša, spôsobuje veľké zlo; raz do roka/v roku aj v pekle bývajú hody raz za čas si treba dopriať aj niečo výnimočné, drahé; urob/sprav čertovi dobre, peklom sa ti odmení/odvďačí/odslúži za dobré nečakaj nič dobré, zlý človek je nevďačný
pekielko -ka -lok, peklíčko -ka -čok s. zdrob. expr.: smažiť sa v pekielku; urobiť niekomu pre peniaze mediálne p.; trať sa zmenila na blatové p.; divadelné predstavenie o nebíčku a peklíčku

doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočertadofrasadošľakadoďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiťšľaka: šľaka, zase som sa pomýlildopekladohromadokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčíanciášaanciáša tvojhoparoma tvojhoparoma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokojkýho/kieho elementa/helementafraz. expr. ja tvojho elementa/helementakýho/kieho čertakýho/kieho paromakýho/kieho frasažart. firnajzfraz.: sto striel okovanýchtisíc striel okovanýchtristo hrmenýchsto hromovhrom a peklobodaj (by) to čert vzalbodaj (by) to parom uchytil/vzalbodaj (by) to fras vzalmárnosť šediváfraz. expr.: hrom (aby) to pobilboh (aby) to pobilhrub.: otca tvojhootca jehobohaboha tvojhoboha jehodobohadoritifraz. hrub. do psej materesubšt.: kurnik • kurnik šopa

porov. aj bisťu

2. p. preč 1


peklo 1. v náboženstvách miesto večného zatratenia: veriť v pekloarch. sitno: bodaj sa prepadol do sitnakniž. inferno

2. p. trápenie 3. p. starosť1 1


starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiachťažkosť: finančné, zdravotné ťažkostitrápeniesúženieexpr. súžobapoet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžbahovor. problém: mať problémy so zdravímbremenozáťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťažťarcha: striasť sa ťarchytieseň: finančná tieseňtvŕdza: tvŕdza o robotubieda: po biede chodíútrapy: vojnové útrapykniž. protivenstvonepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemnostíexpr. klopota: denné klopotyexpr. súra: pomáhať tomu, kto je v súreexpr.: peklokalváriaoštara: s autom je len oštarahovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampotyexpr.: hryzoviskozhryzovisko: jeho život je stále hryzoviskohovor. expr. kríž: so ženou mal krížkniž. strasť: životné strastisubšt. trable

2. p. starostlivosť


trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenieútrapy: vojnové útrapyutrpenie: znášať utrpenietrýzeň: duševná trýzeňťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkostimuka (obyč. mn. č.): muky sklamaniasúženie: znášať súženiestarosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostímrzutosť (obyč. mn. č.)skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškouexpr. súžobapoet. súžba: ľudská súžbaexpr.: tortúrahryzoviskozhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzoviskopoet.: hryzoba (Figuli)hryzota (Hviezdoslav)expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovaniaexpr. peklo: má doma peklopren. očistechovor.: trampotypatálie: každodenné trampotyhovor. expr.: krížopletačkymordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačkyzastar. obidaarch. trapysubšt. trable: s autom mám ustavičné trable

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

peklo, -a, 6. p. -e (2. p. mn. č. arch. i do pekiel, z pekiel, 6. p. v pekliech) str.

1. podľa náboženských predstáv miesto večného zatratenia, večného ohňa, večných hrozných múk v posmrtnom živote: A prídeme do pekla. (Jes.) Ilčíčku preklial do siedmeho pekla. (Urb.);

pren. expr. veľké utrpenie, hrôza; nepríjemnosti, ťažkosti; miesto utrpenia: peklo hanby a potupy (Kuk.); máš peklo v dome (Tomašč.) nepríjemnosti

hovor. expr. robiť p. vyvolávať rozbroje, nepríjemnosti, zvady; hovor. horúco, horúčava ako v p-e veľmi veľká; pýcha peklom dýcha (prísl.) je zlá, škodlivá; hovor. expr. prepadnúť sa do horúcich, otvorených pekiel, do horúceho, jazerného p-a stratiť sa, zmiznúť bez stopy; hovor. trochu hrubé ber sa, choď do p-a, do horúcich pekiel! choď preč, zmizni!; expr. posielať niekoho na dno p-a, do (horúceho) p-a odháňať, vyháňať s preklínaním; expr. za peniaze pôjde (by išiel) i do p-a o lakomom človeku; expr. hrom a peklo kliatba; expr. do p-a s takou robotou výraz nespokojnosti; Kde v pekle vezmete na úteku zprávy? (Bod.) otázka vyjadrujúca pochybnosť;

2. nár. vyhĺbené miesto pri pekárskej peci: Bičianka sa spustila do „pekla“, schytila vrchovate nakysnutý bochník a preklopila ho na lopatu. (Zgur.)

peklo s.
1. csl (podľa náboženských predstáv) miesto večného zatratenia: Ag nebuďež dobrí, pajďež do pekla (Revúca); Aňi f pekľe mi ňebudze horši jak tu! (Dl. Lúka BAR)
F. choj mi do pekla! (Kameňany REV), prepadňi sa do jazerňího pekla! (Králiky BB), prepanni sa do horúcého pekla! (Lukáčovce HLO) - choď preč, neotravuj; aj f pekle ráz do roka bívajú hodi (Bošáca TRČ) - zlá situácia netrvá bez prestania; smrdzí peklom (Bošáca TRČ) - zle zmýšľa; išeu̯ až do peku̯a na dno (Brodské SKA) - kdesi veľmi ďaleko; choďí jako Marek po pekľe (Dunajov KNM) - stále niekam chodí, neobsedí doma; baba zjede aj s pekla (Mokrý Háj SKA) - žena dokáže všetko; pán aj f pekle pán (Kameňany REV) - pán je všade vo výhodnom postavení; neviam, de som to do pekla dal (Kameňany REV) - na ktoré miesto; ďe si búl f pekle za kelí šes?! (Kameňany REV) - kde si sa toľko zdržal?; sprav čertovi dobre, peklom sa ci oclúží (Červeník HLO) - nehodno preukazovať dobro zlému človeku
2. vyhĺbené miesto, jama
a. čiast. strsl, zsl, vsl v zemi (na nohy) pred pecným otvorom: Chľieb ňepečieme, tag zme peklo zarovnaľi (Čičmany ŽIL); Pret pecú bola taká jama, volali zme to peklo (Kostolná TRČ); Kuchiňi mali malú pec a pred ňú dláškú zakrité peklo (Bánovce n. Bebr.); Žebi śe ľepše chľib do pekarňika daval, ta bula taka jama pred ňim, do ňej śe vešlo a to bulo peklo (Široké PRE)
b. zsl tkáč. pod nohami tkáča, aby mohli podnože pri stlačení nohou zísť do dolnej polohy čo najnižšie: Peklo bolo niže jako je zem (Siladice HLO); peklo (Selec TRČ, Kostolné MYJ)
c. mlyn. pod veľkým kolesom v záboji: Pot kolesom bula vihúbená jama peklo, abi ščeblá buli na dosah ruki a manipulácija snannéjšá (Dol. Súča TRČ)
d. pod veľkým kolesom dobytkom ťahaného stroja, z ktorého sa prenášal pohyb na jednoduchú mláťačku: To ból takí gepel, kone to tahali, hrubé koleso sa zapalo z remenom na mlatačku, polovičku to koleso bolo v zemi, hovorilo sa temu, čo bolo vnútri, peklo (Modranka TRN)
3. csl expr. nepríjemná situácia, nepríjemnosti, zvada: Kec ca napije, celí dom má peklo (Návojovce TOP); Doma je pre nú calia peklo (Revúca); F tomto dome každí den musí but peklo (Rochovce ROŽ); Majú hotové peklo v dome (Lukáčovce HLO); Ňerup peklo v dome! (Dl. Lúka BAR)
F. chodžil po chalupach pekla potpaľovač (Turzovka ČAD) - zámerne vyvolával nedorozumenia
4. druh detskej hry na voľnom priestranstve: Dzeci śe radzi bavia na peklo, skaču na jednej nohi a ket śe pomiľi, ta je f pekľe (Ostrovany SAB)

peklo s náb
1. miesto prebývania diablov a posmrtný príbytok zatratených hriešnikov: s tem se sprawugem, kerzy stworil nebe i zemie a s tjm, kerzy nas od pekla vykwpjl (B. ŠTIAVNICA 1563); prytele, aby ste sa Panu Bohu modlili a prosili, aby takowe nemluwniatka a dietky mohly oslobozene byti od hriechu, smrti, pekla a moczy diabelskeg, y take od zatraczeny wecžneho (BAg 1585); peklo wzdy se plnj, wssak se nenaplnj, dokud stogj tento swet (BV 1652); Nemcov, kterým sú Myjavci do pekla pomohli (ASL 1684) zabili ich a priali im zlý osud, peklo po smrti; lepssy gest tebe, aby geden zahynul z uduw twych, nez aby celé ťelo twe gisslo do pekla (KB 1756); nenawyst twrdssy gest nad peklo (PeP 1769)
2. posmrtný príbytok spravodlivých, predpeklie, očistec: (Kristus) vkrýžowan vmrel, s pohrebu stúpil do pekel (CC 1655); (Kristus) sztúpel dolov do pekla dlya jich (ľudí) szpasenyá (HPS 1752); sladky Yežyss hned gak na križi umrel, zessel podle dussi z nagwetsség láski do pekla a otcu w predpeklú zadržanych wyslobodil (BlR 18. st)
3. podsvetie, záhrobie, ríša mŕtvych: Stix: w pekle potok, pri kterem bohowe prisahaly (HD 1706-07); charonium: peklo, katowňa; catonium: peklo, hlubokost zemi; Tartarus: peklo aneb geho dno tmawé; Eumenides: ssalené bohyne w pekle, které magu meno Furiae (KS 1763); -ový, pekelný príd k 1: (Bože) že si pro nas wssech tuhy buog s hrjchem, s diablem y branami pekelnymi podstaupil (Mod 1573); abichme pro newdečnost nassy nebili podani večnim mukam pekelnim a zatraceni pekelnemu (TC 1631); zhardzame z peklovú motzu, z hréchom zhardzame (HPS 1752)
L. kdo powj bratru swemu slowo potupné, wiňeň bude schadski, ale kdo powj blázne, wiňen bude pekelného ohňa (KB 1757) večného zatratenia; med
L. p. oheň med vysoká horúčka: ruže potlučena y pekelnj oheň vhassuge (MT 17. st); diwizna ge dobra y proti pekelnemu ohnu a palenine, ked ssatka do nej máčaná na to se prikladá (TeP 1746); gestli w nj (v rodičke maternica) hnige, nenj daleko od pekelneho ohne (HT 1760); k 2: (Kristus) wiwedl Adama z pekelné temnosti (CC 1655); bolesti pekelné obessli mňa, predessli mňa sýdla smrtedlné (BlR 18. st); k 3: Cerberus: pekelny pes (ASL 1740); Acheron: pekelny potok; Charon: pekélny priwoznjk; lethaeus: k potoku Lethe náležity, pekélny (KS 1763)
P. atpn Gyra Peklo, Franciscus Peklowyc (v Šariši 1493)

Peklo Peklo
peklo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) peklo
G (bez) pekla
D (k) peklu
A (vidím) peklo
L (o) pekle
I (s) peklom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) peklá
G (bez) pekiel
D (k) peklám
A (vidím) peklá
L (o) peklách
I (s) peklami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PEKLO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

pekla ako od raja l'enfer comme du paradis
peklo svoje zákony enfer même a ses lois
raji a o pekle paradis et de l'enfer
všetci šli do pekla tous allés en enfer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu