pekelník -a mn. -ci m. čert, diabol;
pren. expr. zlý, neľudský človek, zlosyn;
pekelníčka -y -čok ž.;
pekelnícky príd. i prísl.;
pekelníctvo -a s. zloba, neľudskosť
pekelník -ka pl. N -íci G -kov m.
pekelník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ (často v rozprávkach) nadprirodzená bytosť obývajúca peklo a zosobňujúca zlo, škodiaca človeku, ľudstvu, čert, diabol: hrôzu naháňajúci pekelníci; A v noci sa vskutku poschodili pekelníci zo všetkých strán sveta. [O. Sliacky]; Zbojníci načisto zabudli, že je už Veľký piatok a že v tento deň neslobodno na pekelníkov ani len pomyslieť, nie ich ešte aj vyvolávať. [A. Habovštiak]; Krvou mu [diablovi] upísal telo i dušu, za to mu pekelník sľúbil doniesť nasledujúcu noc poklady. [VNK 2001] 2. expr. ▶ zlý, zlomyseľný, naničhodný človek, zloduch: pekelníci, intrigáni, štváči; neverím tým pekelníkom!; stal sa z neho zradca a p.; to je presne to, čo tí pekelníci chcú; Postaviť sa treba hoci aj na život a na smrť proti tým zbojníkom a pekelníkom! [V. Šikula] ▷ pekelníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. k 1: bol ako p. z rozprávky
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
pekelník 1. p. čert 2. p. zločinec
zločinec kto sa ťažko previňuje proti právnemu poriadku: chytiť, odsúdiť zločinca • lotor • hovor. pejor. gauner • expr.: lump • pekelník • hovor. kriminálnik (trestaný človek) • kniž. zlosyn • pejor.: hrdlorez (kto vraždí) • gangster (kto prepadáva ľudí) • vyvrheľ (kto je vyradený zo spoločnosti pre svoje nemorálne činy)
p. aj zlodej
pekelník, -a, mn. č. -ci m. hovor. domnelá bytosť stelesňujúca zlo, čert, diabol; Ha, hrúza, diabol, pekelník! (Sládk.);
pren. expr. nadávka zlému, zlomyseľnému, neľudskému človeku: p. ohavný (Al.);
pekelnica, -e, -níc ž. zried. zlá, zlomyseľná, neľudská žena;
pekelnícky príd.;
pekelníctvo, -a str. diabolstvo (Vaj.)
pekelník m. strsl, trn, šar expr. lotor; zlostný človek: Ešťe nám ten pekelňík chíbau̯ v ďeďiňe! (Prochot NB); Te_náš suse_to je takí pekelník (Zvončín TRN); Taki pekeľňik v dome, ta to bars plano (Dl. Lúka BAR); pekelník (Slov. Ľupča BB); pekelnica ž. expr.: Tote pekeľňice, to ľem znaja peklo robidz medzi ľudzama! (Dl. Lúka BAR)
pekelník m 1. kto prebýva v pekle, diabol: pekelňýci, otewrete, Stworytele swého pusťte (CC 1655); tak, hle, tito nesstasliwi pekelnici guss swogu slepotu w pekle oplakawagu (MS 1758) 2. náb hriešnik odsúdený na zatratenie do pekla, zatratenec: tak, hle, tito nesstasliwi pekelnici guss swogu slepotu w pekle oplakawagu (MS 1758); pekelnik, ktery, aby osydlo wložit móhl, wssetek spusob hledal (PeP 1770); pekelnicy a diablowe lekalj se Krysta Pana prichodu (CS 18. st)