Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pejoratívny príd. lingv. kt. vyj. nepriaznivý, zápor. postoj, zhoršujúci, hanlivý: p. výraz, p-e slovo;

pejoratívne prísl.;

pejoratívnosť -i ž.

pejoratívne [-t-] prísl.

pejoratívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl. i lingv. ▶ so záporným expresívnym zafarbením; vyjadrujúc negatívny, odmietavý al. odsudzujúci postoj k pomenovanej skutočnosti, pejoratívnym spôsobom, hanlivo: p. zafarbené slová; nemyslím to nijako p.; krčmám sa trochu p. hovorí pajzle; význam uvedenej pasáže vyznel oveľa pejoratívnejšie

pejoratívum -va s. ‹l› lingv. slovo (výraz) s významom hanlivým, zhoršujúcim (napr. makovica miesto hlava) (op. melioratívum);

pejoratívny príd. lingv. hanlivý: p. význam slova; p-e slovo (op. melioratívne);

pejoratívne prísl.;

pejoratívnosť -ti ž.

pejoratívny príd. zhoršujúci, zhoršený, hanlivý: p. zmysel, p-e slovo;

pejoratívne prísl.;

pejoratívnosť, -ti ž.