pechota -y ž. hromad. pešie vojsko, novšie motostrelecké jednotky: motorizovaná p.;
pechotný príd.: p-é zbrane
pechota -ty ž. hromad.
pechota -ty ž. hromad. 1. hist. ▶ (v staroveku, v stredoveku) pešiaci vyzbrojení individuálnymi zbraňami, peší2 bojovníci: ľahká p. bojovníci s ľahkou výzbrojou, ľahkoodenci; ťažká p. bojovníci s ťažkou výzbrojou, ťažkoodenci; husitská p.; ťažko odená p. rímskeho vojska; príslušník rakúsko-uhorskej horskej pechoty špecializovanej na pohyb a boj v horskom teréne; slúžil pri jazdeckej pechote, pri dragúnoch 2. voj. ▶ vojsko, v ktorom sa vojaci (vyzbrojení individuálnymi zbraňami) pohybujú v boji pešo, pozemné pešie2 vojsko; vojaci pozemného vojska: námorná p. dopravovaná na bojisko loďami; výsadková p. dopravovaná na bojisko výsadkom; (prv) motorizovaná p. (od 20. stor.) vybavená bojovými vozidlami a obrnenými transportérmi, resp. ďalšou bojovou technikou, mechanizovaná jednotka, motostrelecké vojsko; poručík, vojak pechoty; útok pechoty na predmostie; jednotky pechoty vstúpili do mesta; letecké nálety spôsobili pechote ťažké straty; Tanky, delostrelectvo, pechota, kolóny zapadnuté prachom sa vlečú ulicami, únava premáha aj stroje, aj ľudí. [L. Ťažký]
pechota pešie vojsko • zastar. infantéria
pechota, -y, -chôt ž. hromad. pešie vojsko, pešiaci: horská p. špeciálne vycvičená pre boj v horách; motorizovaná p. dopravovaná autami; letecká p. dopravovaná lietadlami;
pechotný príd.: p. oddiel; p-é zbrane, p-é zákopy používané pechotou
pechota ž. voj. pešie vojsko: To husári, to ďelostrelci, to pechota, to šetko bolo pomiešanuo (Pondelok RS); Pechota išla poľom f švarlínii a otprala ih het (Mur. Dl. Lúka REV); Dvásedendesátí - no to biu̯a táto piechota (Mokrý Háj SKA)
pechota ž hromad pešie vojsko, pešiaci: nassy huszary a pechota za njmj a po nych byly (B. BYSTRICA 1575); Turek Fragsstak chtel zrabowat, nez palatinus pryssel a geho pechota nazjwe Turka chytjlj (ORLOVÉ 1664); slobodnj wogacy a draguny k pechote neb k ssaragu konskemu se pripogugj (KoB 1666); peditatus: pechota, pessy wogsko (KS 1763); gjzda, pechota, wozowe, wssecko toto spolu zmjssene bilo (PT 1796); -ný, -ský príd: Johanes Gyweky, hajtman pechotny (B. ŠTIAVNICA 1566); na pechotnich hagdukow Wesseleniho (strovilo sa) d 36 (ŠTÍTNIK 17. st); žinčičky na bubny pechotne platily fl 1 d 90 (KRUPINA 1706); Grekowe Turkowy od hlawy platá každoročne, tež synuw dáwagu, s kterých jancáry, woysko pehotské bywá (KrP 1760); pechotny také ganičárowe, kwet gináče wogska a tyela geho strážnicy (PeP 1770); (Ján bol) skrz dewinsky pechotni regement na osem rokuw k obecneg roboty odsudeni (PUKANEC 1788)