peši, pešo, pešky, peško, peškami prísl
1. (o premiestňovaní osôb) na vlastných nohách: acž pugdete tam, pezky chodyty budete (TRENČÍN 1584); ja byl rad k wam przissel, ale sem precze newelmy moczny na wssetzkem tele, ze nemozem any pessy dobrze chodyty, any na kony sedety (H. ŠTUBŇA 1588); svoj kuon vedli, služebny na nich sie nesuce a on za nimi peškami klsal (!) až do Lapiš Potoka (LISKOVÁ 16. st LP); Marya Panna na swe nohy se wzala a pessj k Elizabethy bežela (SP 1696) swedek pisse o nekterem muži, ten sam staručky z kuskem chleba a sira dwacet mil wlaskych pessy preissel (MS 1758); pedibus ire: pessy, pessko (KS 1763); Balacin kone we dne w nocy hnal, y kun giss unaweny pad na zem, musel princ pesso gjty (NHi 1791)
2. (o poddanskej povinnosti, práci) obyč. bez záprahu: v našej praci, kterou musime konat svojemu panovi, jak z vozem ze statkom, taktiež i peši ze statkom jsme vykonali, jeden každy komornik 13 dni, peši pak tiež po 13 (PODTUREŇ 1772 LP); včulejšiho času od nas žiadaju, aby sme zbyvali jak s. v. lichvovu poradku, tak i pešky (H. BREZNICA 1773 LP); každy tyden tri dni ze statkem, tri dni pak pešo na panske robit musime (ŠIROKÉ 1774 LP)