peši, pešo, pešky prísl. na vlastných nohách: ísť p., chodiť p. do práce
● p. ako za vozom je to jedno; žart. tam, kde aj kráľ chodí p. na záchod(e)
peši, pešo, pešky prísl.
peši, pešo, pešky, zried. peškom prísl. ▶ pohybujúc sa, premiestňujúc sa z miesta na miesto chôdzou na vlastných nohách: ísť, chodiť, prísť p.; prejsť niekoľko kilometrov p.; cesta pešo, peši trvala asi 15 minút; p. by sme tam boli skôr; do obchodu chodí p. alebo na bicykli; vybrať sa pešo, peši, peškom na dvanáste poschodie; jedni prišli pešo, iní autom; horské osady boli spočiatku prístupné iba pešky alebo koňmo; nechcelo sa mu už ďalej peškom; Prešli centrum krížom-krážom peši. [Z. Kepplová] ◘ fraz. ísť tam, kam aj králi chodia pešo/peši na toaletu, na WC
pešky ↗ peši
pešky p. pešo
pešo na vlastných nohách • peši • pešky: domov sa vrátili pešo, pešky • na vlastných • zastaráv. per pedes • zastar. žart. per pedes apostolorum • žart. subšt.: pešobusom • pešibusom
peši i pešo i pešky (nár. i peškom) prísl. na vlastných nohách: ísť, chodiť, kráčať p.; Za mladších čias chodieval peškom. (Kuk.)
● hovor. p. ako za vozom to je jedno; ani p. ani za vozom nijako; kam (kde i) kráľ p. chodí na záchod, na WC
pešky p. peši
peši, pešo i pešky prísl. csl (peší) na vlastných nohách: Prú zme to ľen peší do Kubína krochňuvaľi (Dol. Lehota DK); Uťekau̯ son takí kilometer peší vedla voza (Žarnovica NB); Za mlaďi som choďievau̯ peški s čerešňiama f koši (Králiky BB); Preťím vera zmo choďiľi ľen peši (Klenovec RS); Koj nabrali velé na vos, ta museli ič poli voza pešo (Šivetice REV); Naspátek išli pltári peši (Sv. Peter p. Váh. HLO); Tak som išla peši (Lapáš NIT); Pieški sa človiek dostane fšadi, enom abi nohi dobre slúžili (Skalica); Tak som šla už domu pešo (Buglovce LVO); Ta už ona nazat pešo ňeišla (Kokšov-Bakša KOŠ); Išľi me pešo do Trebišova (Brezina TRB) F. do pól cesti pešo a potom na nohách (Bošáca TRČ) - stále rovnako; pešo jako za vozom (Bošáca TRČ) - všetko jedno; išol tam, dze kraľ pešo chodzi (Brezina TRB) - na záchod
pešky, pešo p. peši
peši, pešo, pešky, peško, peškami prísl 1. (o premiestňovaní osôb) na vlastných nohách: acž pugdete tam, pezky chodyty budete (TRENČÍN 1584); ja byl rad k wam przissel, ale sem precze newelmy moczny na wssetzkem tele, ze nemozem any pessy dobrze chodyty, any na kony sedety (H. ŠTUBŇA 1588); svoj kuon vedli, služebny na nich sie nesuce a on za nimi peškami klsal (!) až do Lapiš Potoka (LISKOVÁ 16. st LP); Marya Panna na swe nohy se wzala a pessj k Elizabethy bežela (SP 1696) swedek pisse o nekterem muži, ten sam staručky z kuskem chleba a sira dwacet mil wlaskych pessy preissel (MS 1758); pedibus ire: pessy, pessko (KS 1763); Balacin kone we dne w nocy hnal, y kun giss unaweny pad na zem, musel princ pesso gjty (NHi 1791) 2. (o poddanskej povinnosti, práci) obyč. bez záprahu: v našej praci, kterou musime konat svojemu panovi, jak z vozem ze statkom, taktiež i peši ze statkom jsme vykonali, jeden každy komornik 13 dni, peši pak tiež po 13 (PODTUREŇ 1772 LP); včulejšiho času od nas žiadaju, aby sme zbyvali jak s. v. lichvovu poradku, tak i pešky (H. BREZNICA 1773 LP); každy tyden tri dni ze statkem, tri dni pak pešo na panske robit musime (ŠIROKÉ 1774 LP)