Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

peší

I. príd.

1. pohybujúci sa pešo: p. človek, p-ie vojsko, p. útvar

2. konaný peši: p-ia turistika

3. určený (len) peším: p-ia zóna oblasť s vylúčením vozidiel

II. peší m. chodec: chodník pre p-ích

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
peší ‑ieho príd. i m.

peší -šia -šie príd.

peší peších pl. m.

peší1 peších pl. m.ľudia idúci, pohybujúci sa peši, pešo, pešky, na vlastných nohách, chodci: most, priechod, nadchod, podchod pre peších; Po krajoch sú stromoradia. Za nimi široký pás pre cyklistov. Za ním ešte chodník pre peších a až potom ulica, obchodíky. [A. Hykisch]; [...] v diaľke zbadala iba zopár peších. [E. Dzvoník]; Vodiči nie sú k chodcom príliš tolerantní. Peší sú vystavení riziku ohrozenia života. [Sme 2010]

peší2 -šia -šie príd. 1. ▶ pohybujúci sa chôdzou na vlastných nohách, peši, pešo: p. účastník cestnej premávky; peší i motorizovaní návštevníci podujatia; pešia policajná hliadka; chodník je vyšliapaný od peších turistovstar. voj. peší pluk pluk pechoty
2. ▶ konaný, uskutočňovaný peši, pešo, pešky: pešia turistika; bezplatná pešia prehliadka mesta; chodiť na pešie túry, výlety; neďaleký hrad je obľúbeným cieľom jeho peších prechádzok; [...] som stúpencom pešieho pohybu. [P. Vilikovský]
3. ▶ určený iba ľuďom pohybujúcim sa peši, pešo, pešky: pešia lávka mosta; upravený p. chodník; lesopark je pretkaný pešími a cyklistickými trasamipešia zóna verejné mestské priestranstvo, napr. ulica, námestie, na ktorom je čiastočne al. úplne vylúčená, obmedzená al. zakázaná doprava a povolený je len pohyb chodcov, príp. cyklistov

-ší/298580±802 3.41: adjektíva m. živ. N pl. 1. st. 13287 ďalší/10610 tamojší/583 tunajší/563 vtedajší/505 niekdajší/230 doterajší/196 terajší/192 vlaňajší/64 včerajší/58 vonkajší/53 postarší/44 peší/40 myší/33 (19/116)

chodec človek idúci, chodiaci pešo: osamelý chodecpeší: priechod pre chodcov, pre pešíchokoloidúci (kto ide okolo): nevšímať si okoloidúcichzried. pasant (Vajanský)


peší1 p. pozemný


peší2 p. chodec


pozemný voj. (o armáde, vojsku) pripravený na boj na zemi • pechotný: pozemná, pechotná vojenská sila; pechotné jednotkyzastar. peší: pešia armáda

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

peší, -ia, -ie príd. chodiaci peši: p. človek; voj. p. pluk pluk pechoty;

spodst. mn. č. peší, -ích m. chodci: chodník pre peších

peší príd.
1. pohybujúci sa peši: Tedi toti peši vojaci prišľi až do Hažina (Hažín SOB); Bul mi u pešej trecej roce (Brezina TRB)
2. súvisiaci s chodením: Ked ňeidzem po hrackej, ta idzem po pešim hodňiku (Smižany SNV)
L. pešé sánki (Bošáca TRČ) - ťahané ručne; pešá robota (Ružindol TRN), peše dňi (Ovčie PRE) - odpracované (na panskom) bez záprahu
3. v dvojslovných názvoch rastlín:
a. peša fizoľa (Ostrovany SAB), peší buob (Kokava n. Rim. RS), peší bvab (Rákoš REV, Honce ROŽ) - prízemná kríčková fazuľa
b. vin. pešé drevo (Brestovany TRN) - vyrastajúce priamo z hlavy kĺča

peší príd
1. (o človeku) pohybujúci sa pešo, na vlastných nohách: abi mi lidi poslal czoz naiwiecz giezdnich i piessich (ZVOLEN 1451); (ja) Jan z Podmanyma a na Bystriczy všem vobecz y gednemu každemu, zvlastie pešym služebnykuom našym przikazugeme (P. BYSTRICA 1533); drabom pessym, czuo pre mystra chodily do Lewocze (ŠTÍTNIK 1649); pessj lide ale chodily do Lewocze (ŠTÍTNIK 1649); pessj lide ale chodjwali do mlina od mesta pri žlebách dolu schuodkom (PUKANEC 1788)
L. od kupca pessyho, swug predag kupeczky nosyczyho (TRENČÍN 1731) od podomového obchodníka; povedzela na Gičalu, kteri sa zwerbowal medzi pessich katonakow (BATIZOVCE 1765) medzi vojakov pechoty, pešiakov; dimachae: dragonssty y konjctsky y pessy wogáci (KS 1763) pešiaci
2. vykonávaný peši určený pre peších, chodcov: wczeragssym psanym mym po pessy posste Wassy Milosti sem oznamil H (HLOHOVEC 1563); trames: pessy chodnik (NP 17. st); pessge poselstwo z gedneho hosstaka do Ladjecz čtiri razy a do Motessjc raz wykonawame (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); trames: pessj cesta, chodnjk (ASL 1740)
L. p. deň odpracovaný na panskom bez povozu: (keď) do hory nemužeme jiti, techdy nam (pán) vždy rata za pokutu 3 dni peší (PODTUREŇ 1772 LP); když čelad mladu do roboty pošleme na pol dna pešiho cedulu dostavame, a tak skrz takoveto ukracovani do reštancii padame (DETVA 1793 LP); p-ia poriadka, robota, zbývka vykonávanie ručnej, manuálnej pracovnej povinnosti: robotu pessu wsseczku dlužni sau wikonawaty podle rozkazu wrchnosti (DOMANIŽA 1615); aby byl (Zbudyl Andraš) powynen pešyeg poradky pracze dnow cztyry (Z. PODHRADIE 1663); pessu zbiwku wikonawat kazdy den (povinní sú hofieri) (VARÍN 1670); my by sme vdečne panom našim i z pešou robotou prinajmenej v polovici služili (H. BOROVÉ 1775 LP)
3. (o koňovi) nezapriahnutý: (poddaní) powinny budu dat do roka dwa wozy po ssesty konioch a pessich kony dwanast potreba bude (M. KAMEŇ 1716); subst p. m
1. posol chodiaci pešo: dano gest s poruczeny pana richtare gednomu pešimu, co list nese (SKALICA 1632)
2. vojak pechoty, pešiak: proelium pedestre: bitka pessých (VTL 1679); clypeus: ssčit welky pessich (NP 17. st); vel mille peditum: tisýc pessých aneb pessákúw (KS 1763); Maxentius ze sto a ssestdesat tisiczúw pessich a osemnast konykúw wyborného wogska w hlibokosty rieky utopen gest (PeP 1771)

peší peší p'eší p'eší

Zvukové nahrávky niektorých slov

na stavbe peších zón de construction de zones piétonnes
na tuneloch pre peších de tunnels pour piétons

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu