peňažník -a mn. -ci m. v min. finančník, bankár;
peňažnícky príd.: p-e družstvo;
peňažníctvo -a s. sústava hospodárenia s peniazmi: znárodnenie p-a
peňažníctvo -va s.
peňažníctvo -va s. i fin. ▶ sústava peňažných ústavov (mincovní, bánk, sporiteľní a pod.), ich organizácia, štruktúra a činnosť; finančná správa a veda, finančníctvo: odborník, služby v oblasti peňažníctva; vývoj peňažníctva; pracovať v peňažníctve a poisťovníctve; vyznať sa v peňažníctve; slovenské p. prešlo od ľudovo-peňažných ústavov k prvým obchodným bankám; v uhorskom peňažníctve dôležitú úlohu zohrala Kremnica, kde sa od roku 1335 razili mince; Ľudové peňažníctvo je dnes na Slovensku neznámy pojem. Pred rokom 1948 však predstavovalo rozvinutú a veľmi životaschopnú súčasť úverovej sústavy. [HN 2003]
peňažník, -a, mn. č. -ci kto pracuje v peňažníctve, bankár, finančník;
peňažnícky príd.: p-a aristokracia, p-e družstvá;
peňažníctvo, -a str. úradné obhospodarovanie peňazí a cenných papierov: ľudové p., družstevné p., koncentrovať, zreorganizovať p.