pečiatka -y -tok ž.
1. nástroj na odtláčanie textu, značky ap. obyč. na papier: okrúhla, podlhovastá p., dátumová p.
2. odtlačok urobený týmto nástrojom: poštová p.
□ dať (na doklad) p-u opečiatkovať;
pečiatkový príd.: p-á farba
pečiatka -ky -tok ž.
pečiatka -ky -tok ž. 1. i admin. ▶ nástroj, predmet na odtláčanie textu, znaku, značky, obrázka obyč. na papier (list, úradnú listinu, doklad, preukaz a pod.) al. slúžiaci na ozdobné, dekoratívne, hodnotiace a pod. účely: malá, veľká okrúhla p.; úradná p. štandardizovaná okrúhla pečiatka s priemerom 36 mm obsahujúca štátny znak a kruhopis s názvom obce, úradného orgánu, ustanovizne a pod., odtláčaná červenou farbou; obdĺžniková nápisová p. obce, úradu odtláčaná modrou farbou; firemná p.; samonamáčacie pečiatky s integrovanou poduškou a farbou; príležitostná (poštová) p. vyrobená a používaná pri príležitosti výročia narodenia významnej osobnosti, historickej udalosti, aktuálneho diania a pod.; dátumové, číslovacie pečiatky; suchá, reliéfna p. a) nástroj na vytvorenie plastického odtlačku bez použitia farby, vtláčaním raznice do papiera b) plastický znak vytvorený týmto nástrojom, t. j. technikou suchej razby, bez použitia farby; výroba drevených, gumových pečiatok; podušky, farby na pečiatky; škvrny od pečiatky od pečiatkovej farby; kreatívne pečiatky so zvieratkami, s vianočnými motívmi; detské pečiatky s abecedou; pečiatky na nechty; deti si vyrábali pečiatky zo zemiakov 2. ▶ odtlačok urobený týmto nástrojom potvrdzujúci nejakú skutočnosť al. slúžiaci na ozdobné, dekoratívne, hodnotiace a pod. účely: dátum poštovej, podacej pečiatky; p. a podpis notára na notárskej zápisnici; hlasovacie lístky s úradnou pečiatkou obce; dostať vstupnú pečiatku do cestovného pasu; na žiadosti bola falošná p.; rozmazané, nečitateľné údaje na pečiatke; deti dostávali na ruku pečiatky; Do pasu mi dajú pečiatku persona non grata a s hanbou ma pošlú prvým lietadlom domov. [B. Šikula] □ dať na niečo pečiatku opečiatkovať, ↗ i fraz. 3. elkom. časová pečiatka ▶ a) nástroj, ktorý prostredníctvom akreditovaného servera zaisťuje priradenie aktuálneho času k elektronickým dokumentom b) konkrétny časový údaj vytvorený týmto nástrojom ◘ fraz. dať na niečo pečiatku schváliť, odsúhlasiť niečo; mať pečiatku na niečo mať úradné potvrdenie oprávňujúce vykonávať nejakú činnosť ▷ pečiatočka -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 2: mini pečiatočky; potrebuje ešte pečiatočku a podpis na tlačivo
pečiatočka ↗ pečiatka
pečiatka nástroj, ktorým sa určitý text al. značka odtláča na list, doklad, listinu, preukaz a pod.; odtlačok urobený týmto nástrojom • hovor. zastar. al. expr. štempeľ: podlhovastá, okrúhla pečiatka, podlhovastý, okrúhly štempeľ; dať, udrieť na list pečiatku, štempeľ • hovor. zastar.: štambilka • štampilka (Jesenská) • pečať (odtlačok textu obyč. do vosku): úradná pečať
pečiatka, -y, -tok ž.
1. nástroj, ktorým sa určitý text al. znak odtláča na list, doklad, listinu, preukaz, papier ap.: dátumová p.;
2. odtlačok úradnej značky, textu na liste, doklade, listine, preukaze, papieri ap., pečať: úradná p., poštová p., rozmazaná p.; dať, udrieť p-u;
pečiatka ž. 1. zried. nástroj, na odtláčanie textu, značky na nejaký doklad: Daj sa mi sveťe, taká robota: pečátki uďierať! (Dol. Lehota DK); Obedz mala pečiatku aj hasickí spolog mau̯ pečiatku (Ležiachov MAR); Ešťe ňemám obecnú peša̋tku (Čierna Lehota ROŽ); vojemska pečatka (Sobrance) 2. csl nov. odtlačok úradnej značky, textu na nejakom doklade, listine ap.: Uder sem peša̋tku, neh uš tajdem het! (Kameňany REV); Na tot léster aj peša̋tku treba udrat (Rochovce ROŽ); Ňijaki poukaz ňemaľi, ta coška tam napisaľi na papir a daľi tam das tri pečatki (Brezina TRB) F. zas či tam peša̋tka na nohavicoh od blata! (Sása REV) - máš zablatené nohavice; má dobrú pečátku na čele (Bošáca TRČ) - znak po údere
pečiatka [-č(i)a-, -čia, -čá-] ž 1. odtlačok pečatidla, pečať: wyslal pan rychtar manzelku Pawla Weliczku s peczatku rychtarsku k nemu (ILAVA 1638); že pak tato predepsana a nie gina gest Johannesa Drobneho posledna wula, z wlasnich ruk nassich podepsanim a pecziatek nassich običzegnich natlačenim doswečime (B. BYSTRICA 1679); obligator z mestečzka Nemeckeho Prawna, na kterem y pečziatka bila dluznika (BABINÁ 1739); gednu ocelowu retazku wikladanu, na ktere wisela z zeleniho kamena pečatka (PONIKY 1785); gedna strjberna pečatka (Kur 18. st); -očka [-eč-] dem k 1: sigilliolum: pečatečka (KS 1763) 2. pečatidlo: pro lepssy pak swedomie je Gyrzyk Czyk przityskel sem swu wlastny peczatku, kteru vziwam (ŽILINA 1587); peczatka mosazna (ŽILINA 1623); sigillarius: wyrjwač pečatny aneb rezač pečátek (KS 1763) 3. znak niečoho: pren wjtagte wzácné pečátki smereňá a spaseňá mého (BlR 18. st) dôkazy