Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

pečať -e ž.

1. odtlačok písma al. znaku v mäkkej látke, obyč. vo vosku: kráľovská p., opatriť listinu p-ou, rozlomiť p.;

pren. vtlačiť dielu p. osobnosti znak

2. pečatidlo: strážca kráľovskej p-e

ukrývať, uchovávať niečo pod p-ou v tajnosti;

pečatný príd.: p. vosk, p. prsteň

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pečať ‑e ‑í ž.; pečatný

pečať -te -tí ž.

pečať -te -tí ž. 1.odtlačok reliéfneho znaku v špeciálnom vosku (al. v inej mäkkej látke) obyč. červenej farby al. odtlačený farebne na potvrdzovaný list, doklad, listinu, v minulosti slúžiaci ako prostriedok potvrdzujúci pravosť dokumentu, ako doklad poverenia osoby al. ako prostriedok na uzatváranie al. fyzickú ochranu dokumentu: listina opatrená pápežskou pečaťou; podpis a úradná p. dekana; rozlomiť voskovú p.; na portugalských eurominciach sú kráľovské pečate
2. ▶ predmet na vytvorenie odtlačku reliéfneho znaku do špeciálneho vosku, pečatidlo: kruhopis pečate; štátna p. pečatidlo so štátnym znakom a do kruhu umiestneným názvom štátu, jeden zo symbolov štátu; prsteň s pečaťou; mestský erb vychádza z historickej pečate; používanie pečate vytlačili pečiatky; jednotlivé obrazce vznikli odtlačením pečate do vlhkej hlinyhist. lord strážca pečate dôstojník anglickej koruny zodpovedný za štátnu pečať Anglicka □ pečať kvality osvedčenie o kvalite, hodnote tovaru al. služby a jeho zhode s určitou normou, ↗ i fraz.
3. poľov. ▶ spodná kruhová plocha paroha vysokej zveri, miesto oddelenia zhodeného paroha od púčnice, z ktorej paroh vyrastá: vypuklá p. mladého jeleňa; vyhĺbené pečate starých samcov
fraz. kniž. dať/vtlačiť/vtisnúť niečomu pečať niečoho dodať niečomu istý (osobitý) ráz, charakter niečoho (obyč. originality, modernosti, jedinečnosti), urobiť charakteristickým; kniž. niesť pečať niečoho mať typickú črtu, znak niečoho, byť niečím výrazne poznačený: niesť pečať svojej doby; publ. pečať kvality predpoklad dodávajúci istotu, záruka kvality; kniž. pečať tajomstva (prísna) tajnosť; kniž. pod pečaťou tajomstva tajne, v tajnosti, vyžadujúc neprezradenie nejakej skutočnosti; kniž. zanechať na niečom, na niekom svoju pečať výrazne ovplyvniť, poznačiť niečo, niekoho

-ať/2080373±257 33.05: substantíva ž. A sg. 2969→2953
+7
−12
tr/1453 peč/1032 /305 st/47 h/45 post/40→38
+2
−7
inov/16 m/26→12±5 (1/5)

-ať/2080373±257 13.82: substantíva ž. N sg. 3231→2995
+102
−128
tr/1516 peč/559 m/360→307
+34
−53
/277 st/362→182
+63
−62
inov/66 h/54→52
+2
−8
post/18→17
+1
−3
úvr/2→14
+0
−3
(2/5)

pečatidlo nástroj na zhotovenie odtlačka písma al. znaku v mäkkej látke, obyč. vo vosku: strážca kráľovského pečatidlapečať (nástroj i znak zhotovený týmto nástrojom): zlomená pečať; list opatrený pečaťou


pečať p. pečatidlo, pečiatka


pečiatka nástroj, ktorým sa určitý text al. značka odtláča na list, doklad, listinu, preukaz a pod.; odtlačok urobený týmto nástrojom • hovor. zastar. al. expr. štempeľ: podlhovastá, okrúhla pečiatka, podlhovastý, okrúhly štempeľ; dať, udrieť na list pečiatku, štempeľhovor. zastar.: štambilkaštampilka (Jesenská)pečať (odtlačok textu obyč. do vosku): úradná pečať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pečať, -te ž. písmená al. znak vtlačený osobitným zariadením do mäkkej hmoty (obyč. vosku) al. odtlačený farebne na potvrdzovaný list, doklad, listinu: úradná p., kráľovská p.; uzavieracia p. pripevnená niťou na listinu; zlomiť p., opatriť list p-ou

kniž. p. tajomstva prísna tajnosť; ukrývať, uchovať niečo pod p-ou, byť pod p-ou vo veľkej tajnosti; niesť (zried. i mať) p. niečoho prejavovať príznak dačoho, stopu po dačom

pečať ž. (pečaď)
1. odtlačok úradnej značky, textu na nejakom doklade, listine ap., pečiatka: Tu máme tú listinu aj s pečatu (Val. Belá PDZ); Notár vicapiu̯ na rodňí ľist pečat (Králiky BB); Prišól mu ľist samá pešeť (Čierna Lehota ROŽ); Na cajgnise bola pečať školi (Bánovce n. Bebr.)
F. dal na to hňeď aj pečat (Bošáca TRČ) - čo povedal, to hneď aj prísahou potvrdil
2. odtlačok písma al. znaku (farbou príp. vo vosku): Pečaťe im (ovciam) dávaľi na čelá takou farbou, žebi im ňeprečarau̯ (Detva ZVO); Či sa voskovei tei pečaďe? (Ozdín LUČ); Na kuperďe bola vosková peśať (Kociha RS)
F. ta žebi mňe na stari dňi na mojo čolo pečadz biľi ľudze? (Sobrance) - aby ma biľagovali; tam či pešädž na nohavicoh od blata! (Brusník REV) - máš zablatené nohavice
3. nástroj na odtláčanie pečate, pečatidlo: Boľi šeľiaké pečaďe (Prievidza)

pečať [-ča-, -če-] ž
1. pritlačený al. zavesený odtlačok pečatidla príslušnej inštitúcie al. privilegovanej osoby na písomnom dokumente al. výrobku, kt. sa potvrdzuje hodnovernosť písomnosti (al. správnosť výrobku ap.): zadny negma trhu a mincze zdwinuti bez rychtarowe wuole a take kral gma poslati swu rukawiczy pro peczet, ze k tomu wuole geho gest (ŽK 1473); pro kteryssto weczi lepsse a gistotneyssi sme mi zwrchupredmloweny mudry a oppatrny pani peczetmy sme psani toto su peczetowali a potwrdili y take mena swa su podpisali (RUŽOMBEROK 1571); p. Podmaniczky zaczaral wyniczu farsku za swogu wyniczu Prandouszku rečenu, na to mal mesky list meskou peczeti a dobreg pameti nebosskyho pana farare pecžetmj potwrzeny (BÁTOVCE 1618); dawa se tento list mogu wlasnu ruku podepsany a peczady potwrzeny (JASENICA 1710); w swetskych wecech neňy dost, aby nekdo chýril, že ho král poslal na toto neb onono setnyctwy, než lystem, podpisem, pečatu musi se to doswečyt (PP 1734); bulla: zawesená pečat; signum adulterinum: nesprawedliwá pečat (KS 1763); postaw, kteri by byl dobry a hoden pečeti, dwakrat aby byl prorazen (CA 18. st);
x. pren pečet spowedná nazýwa se tagnost, kteru spowedlnýk aneb kňez má zachowati (IA 1708) spovedné tajomstvo
L. dať, položiť, pridáviť, pritisknúť, privesiť, zavesiť p. na znak pravosti opatriť pritlačenou al. visiacou pečaťou: wlastnu pečet, kteru požywam, k tomuto lystu dobrowolne kazal sem zawesyt (BUDATÍN 1478 DSJ); tomu wssiemu na swiedomie nasse peczet gest przidlawiena k tomuto listu (BLATNICA 1479 KL); tomu na potwrzenye peczet nassi kralousku prziwiessyti gsme kazali k tomuto listu (BUDÍN 1486 KL); pecžet nassy wetssy z nassym gystym wiedomym k tomuto lystu dali sme prydawiti (ĎURČINÁ 1551); a pre weczu ystotu prykladam swu peczet herbownu, s kterow se na tento czas vziwam (PALÚDZKA 1581); F. a J. Zawadecky panow nazadali, abi se na list podepsali, ktery vmegi a k tomu swe peczety polozilj a panu Myhalowj y potomkom geho do ruku dali ((NITRA) 1600); na potwrzeny toho wsseho dawame y swug wlastny chyrograff y z swogou peczatow (BÁTOVCE 1631); rozkazuge se, kdyz nektera obec kontrakt, rewerz a insse pisma widawa, aby na takowe pisma poczet polozena bila (Kur 1785); list, zápis pod p-ou práv opatrený pečaťou ako zárukou jeho pravosti a hodnovernosti: Lorencz przinesl gest list pod peczeti miestsku panv Wratislawau (ŽK 1482); pany mistri, dywyme zie tomu, kterak stie wy wydaly Michel Ainhorowy list pod peczety czechowny (TRNAVA 1549); na weczy gistotu gsme gym tento zapis nass pod nassym mestskym peczetem wydaly (KREMNICA 1569 KL); když se vczen wyučzi, osloboczeny list pod pečzatu cechownu magu mu wydat (CA 1675); nebohy p. Messko Gyorgy ukazowal geden list pod widieckou pečaťou za wicisspanstwa gesste niekdy widany (V. KUBÍN 1725); ze zme oprawdowi zemanja nam wiswečenga aneb testimonialez pod pečatou tohtto sl. widgeka resolwuwat racil (BYTČA 1773)
F. nič pred blaznom necyn zleho, drž reč pod pečaťu, nebo blázen žádneg prawdy nezná zamlčaťi (GV 1755) mlč
2. nástroj, kt. sa vyráža pečať, pečatidlo: zaležna pečet, kteru nadoby pecatya (PG 1656); (kráľovskí úradníci) yako cancljr, warowčjk pokladnice, warowjčk welikeg pečety (KoB 1666): kráľovskej; (remeselnik) nowu pečať hrubu zelesnu spravil k mestu (PUKANEC 1724); pečed sudy pečadit (M. KAMEŇ 1774); scalptor: wyrywač pečetj neb obrazu na medi (CL 1777); pečet wlnowe fabriky Sassianskeg na značenj wecy, ktere z teg isteg fabriky pochazegj (PONIKY 1785)
3. znak biľag, niečoho: pren (Boh) nesmyrneg maudrosty swogeg pečat na lydy zanechal (PP 1734) obdaril ich múdrosťou
L. vziať p. na tvári dostať vypálený potupný znak na tvári: pani sudci učinili, ze se geg žiwot dawa, wssakze ne tak prosto, nez abi znak anebo pečet na twari anebo lici abi wzala (S. ĽUPČA 1632); mať p. pri lopatke byť opatrený nej. znakom: Swyatkowa Rebeka ge striga a chodila po Starom hagy a ma peczat pana sweho w čerwenich ssatach; pri mrazeny bola s nu (s Vozárkou) Missjacka, a že se geg widj, že pri lopatky ma peczet (KRUPINA 1672)
F. mnozy učytele cirkewny widuce takowuto zlobiwost, na to nehorly, gsu gako psy nemy, protože na usta gegich pečet zlatu pritiskugy, t. g. dary gim dawagy (CO 17. st) scalptor: wyrywač pečetj neb obrazu na medi (CL 1777)


pečet p. pečať

Pečať Pečať
pečať
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) pečať
G (bez) pečate
D (k) pečati
A (vidím) pečať
L (o) pečati
I (s) pečaťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) pečate
G (bez) pečatí
D (k) pečatiam
A (vidím) pečate
L (o) pečatiach
I (s) pečaťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

elektronických podpisov, elektronických pečatí de signatures électroniques, de cachets électroniques
pečate by mala byť du scellé doit être
rozkaz, podpísaný a s pečaťou un ordre signé et scellé
s cisárskou pečaťou našli aux armes impériales fut trouvée
úradná pečať, pečiatka alebo logo sceau, cachet ou logo officiel

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu