pavlač -e ž. otvorená chodba na poschodí dvorovej strany budovy: drevená p., vyjsť na p.;
pavlačový príd.: p. dom s pavlačou
pavlačový -vá -vé príd.
pavlačový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s pavlačou, otvorenou dlhou (balkónovou) chodbou spájajúcou jednotlivé byty na jednom podlaží; majúci pavlač; postavený na spôsob pavlače: p. dom, byt; p. balkón pre dva byty; pavlačová lodžia; štvorkrídlový objekt s pavlačovým dvorom; domy pavlačového typu; byt sa nachádza na prvom poschodí s pavlačovým prístupom ◘ fraz. pavlačové reči klebety
pavlač (nár. i povlač), -e ž.
1. otvorená chodba na dvornej strane budovy;
2. kraj. balkón al. v kostole chór (Kal., Vans., Zgur.);
pavlačový príd.: p-é dvory;
pavláčka, -čky, -čok ž. zdrob. expr.