pavlín -na pl. N -ni m.
pavlín -na pl. N -ni m. ⟨VM⟩ 1. ▶ člen mníšskej rehole Rádu sv. Pavla, prvého pustovníka, založenej v 13. stor. ostrihomským kanonikom Eusébiom, ktorej náplňou je rozjímanie o Bohu osamote, pastorácia a úcta k Matke Božej (podľa pustovníka sv. Pavla z Téb): kláštor pavlínov; v roku 1990 prišli pavlíni znova na Slovensko z Poľska; pavlíni mali v správe pútnické miesta v Šaštíne a Marianke 2. ▶ člen novovekej talianskej Spoločnosti sv. Pavla založenej v r. 1914 blahoslaveným Jakubom Alberionem a zameranej na šírenie evanjelia masovokomunikačnými prostriedkami (vydávanie náboženskej literatúry a pod.)