patronát -u m. (prv) poskytovanie sústavnej pomoci, podpory, záštita: mať p. nad školou;
patronátny príd.: p. podnik vykonávajúci patronát
patronát -tu pl. N -ty m.
patronát -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ (i nad čím, nad kým) 1. ▶ poskytovanie sústavnej al. jednorazovej (morálnej, materiálnej, duchovnej a pod.) podpory, pomoci, patrónstvo nad niečím, nad niekým, ochrana; funkcia, úloha patróna1: získať, držať odborný p. nad organizovaním ďalšieho ročníka súťaže o najlepšiu esej; koncert, ples sa uskutoční pod patronátom primátora mesta; čestný p. nad podujatím prevzal veľvyslanec SR; Ministerstvo vnútra SR má pod patronátom informačný systém registra fyzických osôb; škola pod patronátom svätej Alžbety; V roku 1982 nad mestom prevzalo patronát UNESCO. [Cs 2010]; Prijímajme patronáty nad vysadenou zeleňou, veďme našich mladých k citovému vzťahu k prírode. [KSl 1986] dohliadajme, starajme sa 2. ▶ (za socializmu) forma politickej, kultúrnej, hospodárskej a pod. pomoci al. spolupráce medzi podnikmi, inštitúciami na základe uzavretých dohôd: Rozrastá sa významné hnutie patronátov priemyselných závodov nad strojovými a traktorovými stanicami. [Pd 1954]; Profesionálne kolektívy hercov a iných pracovníkov umenia poskytujú ľudovej umeleckej tvorivosti pomoc vo forme patronátov. [KŽ 1960] 3. hist. ▶ súhrn práv a povinností správcu, finančného podporovateľa (miestneho) kostola, školy, nemocnice a pod., úrad vykonávajúci toto právo; syn. patrónstvo: člen patronátu; medzi oprávnenia patronátu patrilo právo na čestnú hrobku v kostole; Vďaka patronátu nezanikla kežmarská evanjelická škola v časoch protireformácie – mesto ju na príkaz panovníka prestalo podporovať. [N. Baráthová] 4. hist., cirk., práv. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) súhrn oprávnení určitej osoby obsadzovať pozície v hierarchickej katolíckej cirkevnej štruktúre; právo panovníka rozhodovať o obsadení biskupského úradu, patronátne právo: systém patronátu umožňoval kráľom riadiť takmer všetko 5. trochu pejor. ▶ poskytovanie obyč. politickej ochrany a pomoci, z ktorej vyplývajú isté záväzky (oddanosť, podriadenosť): krajina je pod vojenským patronátom veľmoci; Tvrdí sa v nej [v správe k ratingu], že u nás sa rozšíril politický patronát nad ekonomikou. [Sme 1997]
patronát -u m. ‹l›
1. ochrana, záštita, podpora
2. (v stredoveku) právo obsadzovať úrady, najmä cirkevné
3. (v minulosti) súhrn práv a povinností správcu kostola, školy, nemocnice a pod., ktorú spravuje; úrad tohto správcu; členovia tohto úradu
4. (v minulosti) forma kultúrnej, hospodárskej a inej pomoci jednej inštitúcie druhej (na základe zmluvy): mať p. nad školou;
patronátny príd.: práv. p-e právo súhrn práv a povinností patróna1 3;
patronátne prísl.
patronát poskytovanie sústavnej pomoci, podpory • kniž. záštita: akcia sa koná pod patronátom, záštitou predsedu vlády • patrónstvo • protektorát: prevziať protektorát výstavy
patronát, -u m.
1. forma sústavnej vzájomnej pomoci socialistických podnikov al. inštitúcií na základe predbežných dohôd: mať, prevziať p. nad podnikom, závodom, školou, JRD; kultúrny, umelecký p.; pod p-om; p-y priemyselných závodov pomáhajú JRD;
2. ochrana, záštita, patrónstvo: pad p-om niekoho, niečoho;
3. zastar. patronátne právo (napr. nad kostolom, školou ap.); úrad vykonávajúci toto právo; sbor členov tohto úradu: p-y škôl (Kuk.); Z patronátu gymnaziálneho prišli Šulek a Homola. (Bodic.);
patronátny (zastar. i patronátsky) príd.: p. závod, p-e právo, p-e povinnosti; cirk. zastar. patronátska stolica (Vaj.)