patriot -a m. kniž. vlastenec;
patriotka -y -tiek ž.;
patriotický príd. vlastenecký
patriotický [-t-] -ká -ké príd.
patriotický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd. trochu kniž. al. publ. ▶ prejavujúci a vyvolávajúci lásku k vlasti, k svojmu národu, hrdosť na svoj národ, oddanosť svojmu národu i spolupatričnosť s ním; svedčiaci o patriotizme; príznačný pre patriota, vlastenecký: patriotické cítenie obyvateľstva; patetické patriotické heslá; vychovávať deti v patriotickom duchu; spievať patriotické piesne; [...] nemožno predsa pripustiť, aby opozícia bola patriotickejšia ako vláda. [Sme 1995]
patriot -a m. (patriotka -y ž.) ‹f < g› vlastenec;
patriotický príd.
národný 1. týkajúci sa národa ako historicky vzniknutého spoločenstva ľudí al. pocitu príslušnosti k tomuto spoločenstvu: národný jazyk, národná kultúra • nacionálny: národný, nacionálny útlak; pestovať národné, nacionálne povedomie • vlastenecký • kniž. patriotický • zastar. národovecký (týkajúci sa pocitu príslušnosti k národu, obyč. pri jeho obrane): národné, vlastenecké hnutie; vlastenecký, patriotický zápal • národniarsky (ktorý sa týka obrany národných záujmov): národniarska politika • etnický: etnická skupina
2. p. našský
patriotický p. národný 1, vlastenecký
vlastenecký prejavujúci vlastenectvo • kniž. patriotický: vlastenecký, patriotický čin • nacionalistický (v kladnom chápaní) • národovecký (bojujúci za národné práva) • zastaráv. roduverný (oddaný svojej vlasti) • zastar. rodoľubý • zastar. zried. rodoľubný • zastar.: rodoľubský • rodomilský
patriotický príd. vlastenecký: p-á poézia