patricij -a mn. -ovia m. hist. plnoprávny (majetný) občan v starovekom Ríme; príslušník patriciátu;
patricijka -y -jok ž.;
patricijský príd.: p. rod;
patricijsky prísl.
patricijský -ká -ké príd.
patricijský -ká -ké príd. hist. 1. ▶ súvisiaci s patricijom, urodzeným plnoprávnym občanom v starovekom Ríme: starobylý rímsky p. rod; patricijské paláce v antickom Ríme; získať p. titul 2. ▶ vzťahujúci sa na patriciát, na patricijov, príslušníkov najvyššej meštianskej vrstvy v stredovekých mestách s významnými funkciami v samospráve; súvisiaci s patriciátom: významný banskobystrický p. rod; mestské patricijské domy; potomok starej bratislavskej patricijskej rodiny
patricij -a, zried. patricius -cia m. (patricijka -y ž.) ‹l› hist.
1. (v starovekom Ríme) urodzený plnoprávny občan, pravdepodobne potomok najstarších obyvateľov (op. plebej)
2. (v ranom stredoveku) čestný titul najvyšších hodnostárov; (v stredoveku) príslušník patriciátu 2; starousadlý, bohatý mešťan;
patricijský príd.: p. pôvod meštiansky
patricij, -a, mn. č. -ovia (star. i patrícius, -ia, mn. č. -iovia) m. hist.
1. plnoprávny občan v starom Ríme;
2. bohatý mešťan, starousadlík (op. plebejec): brezniansky patricij (Ráz.); zámožní patríciovia (I. Hruš.); povýšenosť mravného patrícia (Švant.);
patricijka, -y, -jok ž.;
patricijský príd.: p-á rodina; p-á šľachta (I. Hruš.); p-é koče (Mih.) patriace patricijom; p. dom (Al.); p-á štvrť (Reis.) v ktorej bývajú boháči;
patricijstvo, -a str. hromad. bohatí mešťania, patricijovia