patriarcha -u mn. -ovia m.
1. (v rodovom zriadení) hlava rodu; bibl. praotec izraelského ľudu: p. Abrahám;
pren. najstarší člen rodiny al. dôstojný, zaslúžilý starec vôbec
2. najvyšší predstaviteľ pravoslávnych a niekt. vých. cirkví: moskovský p.
patriarcha -chu pl. N -chovia m.
patriarcha -chu pl. N -chovia m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ podľa Biblie jeden z troch praotcov izraelského ľudu (Abrahám, Izák, Jákob): biblický p.; potomkovia starozákonných patriarchov 2. trochu kniž. ▶ najstarší člen rodiny s najvyššou autoritou, hlava rodu; dôstojný, vznešený starec: ozajstný, pravý p. bankovníckej rodiny; [...] jedným okom pozoroval [poručík] deti na prípecku, druhým dedinských patriarchov, ktorí ešte dnes požívajú vážnosť, primeranú ich veku. [A. Baláž] 3. trochu kniž. ▶ popredný predstaviteľ, vedúca osobnosť odbornej, umeleckej al. inej oblasti v pokročilom veku: uctievaný p. modernej literatúry; patriarcha slovenských historikov Daniel Rapant [R. Chmel]; želal si, aby prestali strácať čas citovaním patriarchu Freuda, praotca Freuda [J. Johanides] 4. cirk. ▶ najvyšší duchovný predstaviteľ v kresťanských východných pravoslávnych (národných) cirkvách; jeho hodnosť: grécky pravoslávny p.; ruský, rumunský, gruzínsky p.; svätá synoda na čele s patriarchom; ekumenický p. majúci najvyššie postavenie v rámci všetkých samostatných pravoslávnych cirkví, konštantínopolský patriarcha 5. cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) čestný titul najvyšších hodnostárov niektorých starých provincií: benátsky p.; jeruzalemský p. latinského obradu 6. cirk. ▶ (vo východných katolíckych cirkvách) najvyšší predstaviteľ niektorej partikulárnej cirkvi: koptský katolícky p.
patriarcha -u m. ‹g›
1. najstarší člen, hlava rodiny, rodu, staršina rodu, praotec; dôstojný, vznešený starec vôbec, kmeť
2. cirk. (v Biblii) označenie izraelských praotcov: p. Abrahám, Izák; (v katolíckej cirkvi) čestný titul pápeža a niektorých biskupov; (v niektorých cirkvách, najmä východných) najvyššia hodnosť: p. pravoslávnej cirkvi; p. husitskej cirkvi
patriarcha, -u, mn. č. -ovia m.
1. bibl. praotec v najstarších biblických dejinách: p. Abrahám;
2. cirk. titul najvyšších predstaviteľov niektorých cirkvi: hist. byzantský p.; moskovský, ruský p. hlava pravoslávnej cirkvi; p. československej cirkvi;
3. najstarší člen rodiny, hlava rodu: Na čele rodu stál patriarcha. (I. Hruš.)
4. vynikajúci a zaslúžilý starý člen nejakej skupiny, nejakého smeru: druhý patriarcha slavistiky Jungmann (Škult.);
5. vznešený starec: Sancho Panza sa niesol na oslovi ako nejaký patriarcha. (Fel.)
patriarcha [-(i)a-] m gr 1. hlava rodu, bibl praotec národa: nachazame w Starem zakone, že kdiž oneno Noe, patriarcha, bil wissel s korabu, wistawil oltar Panu (TC 1631); Jakob, patriarcha, starec w posledneg starobe giž bywsse, když uslissal, že by syn geho w Egipte žiw byl, do Egipta richle pospichal (SK 1697); Abraham, patriarcha, widjce Boha plesal a weselil se (VP 1764) 2. cirk arcibiskup, nyjvyšší predstaviteľ východných a iných cirkví: take kazdy s wasz naboznym serczem poproste mileho Pana Buoha za dwa stawy, za swethsky y duchowny. Neyprwe za otcza swatheho, papesse Sixtussa y za geho cardinaly, patriarchi, legati, za yarssyky, biskupy, za prelaty, za plebany y za wssechny kneze (S. KAPITULA 1480 DSJ); s tebú nech se primluwý y Otcowé swatý, kterých zde Bůch nad giné ráčil milowaťi, patryarchi, prorocy, Boži služebňýci (CC 1655); když neywyssý biskup rjmský gakošto námestek Krysta Pána spolu s wssemi arcybiskupmi, patryarchy a ginimi se zhromáždugu (IA 1708); kterak swaty slussne wziwaty se mohu samého patriarchy wasseho Martina Luthera umisel, powažte (DuD 1717); po patriarchoch we wíchodoslúnečnég cirkwi bili eksarchi samím ménem rozďilný od patriarchuw (BN 1796); Maria, ty patrárchu prewyssugess z wjru prorokú z umenjm (BlR 18. st); -álny, -ický príd patriaci patriarchovi: poslal gemu y korunu, y patryarchálnj krjž, který do vherskeho erbu připogen, gesste nynj pred králem nosen býwá (SH 1786); wssech patriarchickího swého okršleku matropolitúw skrze posluw poswecowali (BN 1796); -ictvo [-í] s územie spravované patriarchom: (patriarchovia) na stranách tích dlho panuvaťi nebili nechaný a tím ag patriarchictwj do potraťili (BN 1796)