patria ž. čiast. spiš, šar rozhľadňa: Na kopcu bula patrija a z ňej bulo vidno aš Tatri (Dúbrava PRE); Tam bila postavena taka patrija, co to tag daľeko bilo vidno z ňi (Dl. Lúka BAR); patrija (Smižany SNV)
patria ž lat vlasť, rodná zem, otčina: wyrozumewssy techda pany Vherskeg zeme z listuw Geho Yasnosti Kralowskeg weliku ochotnost a starost ku sweg patrii (RUŽOMBEROK 1605); predce k meg myleg patrij a wlasti gsem pospjchal (MARTIN 1627); sotwa se pan Krystus narodil, hned musel swu patriu opustity (CO 17. st); patriu swogu opustitj potreba ukazowala (PUKANEC 18. st)