pastvisko -a -vísk s. pasienok, pastvina
pastvisko -ka -vísk s.
pastvisko -ka -vísk s. ▶ trávnatá plocha, kde sa pasú hospodárske zvieratá al. lesná zver, pastvina: vyháňať kravy na letné pastviská; rozširovať pastviská pre stáda; bolo to obľúbené p. muflónov; horské lúky sú prirodzené pastviská pre voľne žijúcu zver; malá trávnatá plocha pri dome je ideálnym pastviskom pre kozy; v obci hrávali futbal na miestnom pastvisku
pastva 1. dozeranie na hospodárske zvieratá pri žraní porastu, pasenie statku; porast, obyč. tráva ako potrava pasúcich sa zvierat; expr. čo príjemne pôsobí na zmysly • paša: v jeseni sa končí pastva, paša; šťavnatá, zelená pastva, paša; expr. to bola pastva, paša na oči
2. pozemok zarastený trávou určený na pasenie • pasienok • pastvina • paša • pastvisko: vyhnať statok na pastvu, na pasienok, na pašu; zelené horské pasienky, pastviny, pastviská
pastvina, pastvisko p. pastva 2
pastvisko, -a, -vísk str. miesto, kde sa pasie dobytok al. zver, pastvina: p-á divej zveri (Laz.); Pastier zahnal statok na pastviská. (Jil.)
pastvisko s. vsl miesto, kde sa pasie dobytok, pasienok: Ket zme dohnaľi kravi na pašvisko, ta zme sebe založiľi oheň a pekľi bandurki (Terňa SAB); Jag už višľi kravi na pašvisko, ta už še nam do žňivoch obačeľi (Kokšov-Bakša KOŠ); O šestej vihaňal pastir kravi na paśvisko (Trhovište MCH); Ľemže tamaj kolo toho pašviska išol jarok (Brezina TRB) L. valalske pašvisko (Stanča TRB) - obecné pastvisko; kvetovo paśvisko (Budkovce MCH) - včel. s výskytom medonosných rastlín
pastvina, ž, pastvisko, pastvište s pasienok určený na pasenie dobytka: ja, Pawel Holy znamo czynym tymto lystem, zie vsseczkym przyslussenstvym, toczyss rybnyky, zemy, pastiwysstiemy obczy miesta Trnawy dawam (TRNAVA 1512 SLL); tulawj pastjry premenugjcy pastwyn kolyby swe pastirske na karach sebe wozya (KoB 1666); ager compascuus: slobodné pole pasewné, pastwjsko slobodné; chenobosceum: husy pastwjsko (KS 1763); kterakby se y ty tak řečené pustatiny zwlásste na záhalce ležjcy pusté pastwiska na urodné role promenowati mohly (HRK 1773); pastvištenný príd: pascuus: pastwissteny (AP 1769)