pastier -a m. kto pasie (z povolania) hosp. zvieratá: p. oviec, kráv; obecný, družstevný p.; cirk. duchovný p. biskup al. kňaz
● žart. komu česť, tomu česť, p-ovi trúba každému patrí primeraná úcta;
pastierka -y -rok ž.;
pastiersky príd.: p. pes, p-a tematika; cirk. p. list list biskupa veriacim;
pastierstvo -a s. hosp. odvetvie zamerané na pasenie a chov hosp. zvierat;
pastierik -a mn. -ci/-ovia m. zdrob.
pastierka -ky -rok ž.
pastierka ↗ pastier
pastier -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto sa stará o hospodárske zvieratá pri pasení: miestny p. kráv; kočovní pastieri oviec; spôsob života pastierov; pracovať na družstve ako p. 2. cirk. obyč. v spojeniach duchovný pastier, pastier Cirkvi ▶ kto vykonáva náboženské a obradné úkony na základe duchovného stavu či povolania, kňaz, duchovný2: starostlivý, horlivý p.; služba duchovného pastiera; vysvätený p. komunity veriacich □ najvyšší pastier Cirkvi Svätý Otec, pápež; Dobrý pastier Ježiš Kristus ◘ fraz. ako ovce bez pastiera (o ľuďoch) a) ľudia opustení, nechaní bez pomoci b) ľudia, ktorí nemajú vedenie ◘ parem. komu česť, tomu česť, pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži ▷ pastierik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. i expr.: chudobný p.; hry pastierikov; Zatúlala sa, potvora [koza], pastierikovi do počtu chýbala. [Sln 1969]; pastierka -ky -rok ž.: p. husí; porcelánová soška pastierky s píšťalkou; ťahavé piesne pastierok; pastieročka -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: malá p.
pastier, -a m.
1. kto pasie dobytok al. husi: obecný p.; svinský p.; hovor. ako ovce bez p-a o ľuďoch bez vedenia
● Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba (prísl.) každému patrí úcta podľa hodnosti;
2. cirk. duchovný p. o duchovných;
pastierka, -y, -rok ž.;
pastiersky príd.: p. život, p. roh, p-a palica, p. spev, p-a trúba, p-a pieseň; p-a poézia o živote pastierov; cirk. p. list okružný list biskupa, smernice určené veriacim; bot. p-a kapsička lúčna rastlina (Capsella bursa pastoris);
pastierstvo, -a str. zamestnanie pastiera;
pastierik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. expr.
pastierik, pastierka p. pastier
pastier m. (passiér, pastejr, pastír) csl kto pasie (za odmenu) hospodárske zvieratá: Povedau̯ som pastírovi, ňach primerkuje tú našu jalovičku (Dol. Lehota DK); Pasťíri boli krauskí, kozací a svinskí (Súlovce TOP); Cipou sa dávau̯ pastejrom (Chrťany MK); Po veľie rokou bou̯ vuon u nás pastíron (Kokava n. Rim. RS); Pastíri viháňaľi každé ráno statek hore skotňú (Brvnište PB); Žencom som uš dav vížinek, ešče pastíra viplacit (Červeník HLO); Pastír stával ze svináma (Brestovany TRN); Dakedi bul pastir i na śviňe (Brezovica SAB); Pastire hodzeľi večar na viľiju a nošeľi pruti, žebi gazdove maľi s čim statki vihaňac (Rozhanovce KOŠ); Voňi maľi takoho pastira, chlapčiska (Brezina TRB); passiér (Zem. Podhradie TRČ); obecní pasťier (Zombor MK); junčací pastír (Stupava BRA) F. teki śi zblaceni jak toten pastir ot śviňoch (Tuhrina PRE) - veľmi zablatený; komu čest, tomu čest, pastírovi trúba (Lukáčovce HLO) - každému patrí primeraná úcta; naľe, vedž to je ešče pastyr, naco mu treba babu? (Klokočov ČAD) - o mladom ženíchovi; pastierka ž.: Rano pastírka vihánela (Slavošovce ROŽ); Pastírki viháňali každé ráno statek na pasienek (Brvnište PB); pastierik m. zdrob. expr.: pasťierik (Mošovce MAR); pastierov príd. v spoj.: pastírová kapsička (Stupava BRA) - bot. pastierska kapsička (Capsella bursa pastoris); pasťierové hrušťički (Kšinná BÁN) - divorastúce jedlé lesné plody