pastier -a m. kto pasie (z povolania) hosp. zvieratá: p. oviec, kráv; obecný, družstevný p.; cirk. duchovný p. biskup al. kňaz
● žart. komu česť, tomu česť, p-ovi trúba každému patrí primeraná úcta;
pastierka -y -rok ž.;
pastiersky príd.: p. pes, p-a tematika; cirk. p. list list biskupa veriacim;
pastierstvo -a s. hosp. odvetvie zamerané na pasenie a chov hosp. zvierat;
pastierik -a mn. -ci/-ovia m. zdrob.
pastier -ra pl. N -ri m.
pastierik ↗ pastier
pastierka ↗ pastier
pastieročka ↗ pastier
pastier -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto sa stará o hospodárske zvieratá pri pasení: miestny p. kráv; kočovní pastieri oviec; spôsob života pastierov; pracovať na družstve ako p. 2. cirk. obyč. v spojeniach duchovný pastier, pastier Cirkvi ▶ kto vykonáva náboženské a obradné úkony na základe duchovného stavu či povolania, kňaz, duchovný2: starostlivý, horlivý p.; služba duchovného pastiera; vysvätený p. komunity veriacich □ najvyšší pastier Cirkvi Svätý Otec, pápež; Dobrý pastier Ježiš Kristus ◘ fraz. ako ovce bez pastiera (o ľuďoch) a) ľudia opustení, nechaní bez pomoci b) ľudia, ktorí nemajú vedenie ◘ parem. komu česť, tomu česť, pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži ▷ pastierik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. i expr.: chudobný p.; hry pastierikov; Zatúlala sa, potvora [koza], pastierikovi do počtu chýbala. [Sln 1969]; pastierka -ky -rok ž.: p. husí; porcelánová soška pastierky s píšťalkou; ťahavé piesne pastierok; pastieročka -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: malá p.
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)
pastier, -a m.
1. kto pasie dobytok al. husi: obecný p.; svinský p.; hovor. ako ovce bez p-a o ľuďoch bez vedenia
● Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba (prísl.) každému patrí úcta podľa hodnosti;
2. cirk. duchovný p. o duchovných;
pastierka, -y, -rok ž.;
pastiersky príd.: p. život, p. roh, p-a palica, p. spev, p-a trúba, p-a pieseň; p-a poézia o živote pastierov; cirk. p. list okružný list biskupa, smernice určené veriacim; bot. p-a kapsička lúčna rastlina (Capsella bursa pastoris);
pastierstvo, -a str. zamestnanie pastiera;
pastierik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. expr.
passiér p. pastier
pastejr p. pastier
pastierik, pastierka p. pastier
pastier m. (passiér, pastejr, pastír) csl kto pasie (za odmenu) hospodárske zvieratá: Povedau̯ som pastírovi, ňach primerkuje tú našu jalovičku (Dol. Lehota DK); Pasťíri boli krauskí, kozací a svinskí (Súlovce TOP); Cipou sa dávau̯ pastejrom (Chrťany MK); Po veľie rokou bou̯ vuon u nás pastíron (Kokava n. Rim. RS); Pastíri viháňaľi každé ráno statek hore skotňú (Brvnište PB); Žencom som uš dav vížinek, ešče pastíra viplacit (Červeník HLO); Pastír stával ze svináma (Brestovany TRN); Dakedi bul pastir i na śviňe (Brezovica SAB); Pastire hodzeľi večar na viľiju a nošeľi pruti, žebi gazdove maľi s čim statki vihaňac (Rozhanovce KOŠ); Voňi maľi takoho pastira, chlapčiska (Brezina TRB); passiér (Zem. Podhradie TRČ); obecní pasťier (Zombor MK); junčací pastír (Stupava BRA) F. teki śi zblaceni jak toten pastir ot śviňoch (Tuhrina PRE) - veľmi zablatený; komu čest, tomu čest, pastírovi trúba (Lukáčovce HLO) - každému patrí primeraná úcta; naľe, vedž to je ešče pastyr, naco mu treba babu? (Klokočov ČAD) - o mladom ženíchovi; pastierka ž.: Rano pastírka vihánela (Slavošovce ROŽ); Pastírki viháňali každé ráno statek na pasienek (Brvnište PB); pastierik m. zdrob. expr.: pasťierik (Mošovce MAR); pastierov príd. v spoj.: pastírová kapsička (Stupava BRA) - bot. pastierska kapsička (Capsella bursa pastoris); pasťierové hrušťički (Kšinná BÁN) - divorastúce jedlé lesné plody
pastierov p. pastier
pastír p. pastier
pastier [-ier, -ír] m 1. kto pasie dobytok, statok hydinu: gyz se znamena o dobytku a o pastyrzy, zadny czlowiek nema sweho dobytku drzeti w swem dome, czoz muoze przed pastyrze giti, kromie swinek (ŽK 1473); pastyre aby každy rok gednali, pokud pastyre nezgednagy, su dlužny dawati nagemnemu pastyry (NEDEDZA 1561); krawacy pastyera z chlyewow krawjch, swinacy z swinacych, trubu pastjrsku wiwolawagj (KoB 1666); gestliže by mager mal zlieho pastiera (K. N. MESTO 1690); pristupil pred nas nass obecny pastier Jano Ssatara gmenem (OČOVÁ 1745); camelarius: pástyr welblúdúw aneb welblúdnjk; dobytkowy, howadsky pastyr (KS 1763); Andreas Blaschko, slobodny huszah pastir (PREŠOV 1784) 2. cirk duchovný vodca, kňaz: napraw nas, pastyri dobry (BAg 1585); pastýr gest Bůh můg gediny (CC 1655); cyrkew Krystowa musi miťy swe pastire (TP 1691); Pán nyeba, semi, jeszt pásztérom mojim (DŽ 1752); weliki byl náss swaty pastýr Basilius (VP 1764) L. (Ježiš), ráčiž cyrkew swatú sprawowaťi, byskupy, k tomu wssecky pastyre cyrkewný (CC 1655) všetkých cirkevných hodnostárov; když prigde kniže pastiruw Pan G. Kristus (ŠTÍTNIK 1700); duchovný, dušný p. farár, kňaz: prikazuge se, abi se uztiwost dawala panom fararom, gakžto duchownim pastirom (TRENČÍN 1713); cirkew tato mokrolutzka bez sweho dussnjho pastjre zustawala (M. LÚKA 1784) 3. správca, strážca: vineae custos: winski pastir (ML 1779) strážca vinohradov L. p. ľudu kráľ: proto kralem a pastjrem lidu sweho slugess, aby gsy nad haufem swjm bdel (PT 1796); -ov príd privl k 1: čy by pak kolwek statek pre neopatrnost pastyerowu wo zbožy se nassyel a welyku škodu by urobyl, takowy statek ma sa zagat ((BYTČA) 1716); -ka, -kyňa ž k 1: pastiercze dal mjerkoweho zbožja od dobitka (NOZDRKOVCE 1652); pastiercze swinaczeg (s. l. 17. st); slissal, ale newidel fatens, že Zossa pastierka wolaczuo sseptala, tuto Zosu pasztirkinu (páni) prepusztili (KRUPINA 1706); -sky, -ny, -ovský príd k 1: zadny nema sobie zwlasscznych pastyrzu gednati, czym by chtiel pastyrzsky nagem vmenssyti (ŽK 1473) nájomné za pasenie a stráženie dobytka; chalupy pastirske wsseczka dedina stawela ((NITRA) 1588); mohl try ssnury z pastyrskich byčuw vkrastj (SENICA 1691); prigal sem pastyerowskich penezy, czuo mu byla communita dala (ŽILINA 1726); diphtera: kožuch pastyrsky, yuhasky (KS 1763); chlapcom pastýrskym (PH 1770) valachom L. p-a kapsa, tobolka bot pastierska kapsička obyčajná Capsella bursa-pastoris: bursa pastoris: kapsa pastirska (GF 1717); wezmi pastjrske tobolky (HT 1760); p-y bič bot divozel veľkokvetý Verbascum densiforum: vwjáž mu (koňovi) na hrdlo zelinu pastjersky bič a nátržnjk (PL 1787); p. pacholek valach: przyssel taky mezy wasz ten pastirny pacholek (SENICA 1730); -stvo s pastierske zamestnanie, pastierska služba: (Boh) Davida s pastirstwi na hodnost kralowsku powissil (TC 1631); bucolica: o pastirstwi psane wersse (AS 1728); pastoralis res: pastyrstwi (KS 1763); k 2: s. Peter pro prospech krestánstwa starost pastyrstwy sweho rozestrel (PP 1734); gak tesski gest vrad pastirstwi duchowneho (MS 1758); -ek, -ček, -čik dem k 1: swug prichod nechtel Buh Herodesowi, nibrz chudičkim pastirkum zwestowaty (Le 1730); pokorny a poniženy pastyrcžek Dawyd (SKá 1768); Keschelowsky, slobodny pastircik (PREŠOV 1784) P. atpn Philipus Pasthirowicz (vo Vrbovom 1494)