Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

pasovať1 nedok. i dok. hist. slávnostným obradom povyšovať, povýšiť do rytierskeho stavu: p. niekoho na, za rytiera;

pren. expr. vyhlasovať, vyhlásiť za niekoho: p. niekoho za klasika


pasovať2 nedok. hovor. byť vhodný, hodiť sa, pristať, svedčať: kravata p-je ku košeli, kľúč p-je do zámky, p-jú k sebe

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pasovať sa ‑uje ‑ujú nedok.
pasovať ‑uje ‑ujú nedok. (byť vhodný)
pasovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok. (udeliť, udeľovať hodnosť)

pasovať sa -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovanie sa nedok.


pasovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. i dok. (udeliť, udeľovať hodnosť)

pasovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. (hodiť sa)

pasovať sa1 -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovanie sa nedok. hovor. 1. (s kým; ø) ▶ prekonávať jeden druhého silou v bitke, biť sa, zápasiť: p. sa so zbojníkmi; chlapci sa pasujú na tráve; chcem sa p.; Aj v televízii to vysielali, ako sa lesník Jano pasoval s medvedicou. [S. Háber]
2. (s kým; ø) ▶ súperiť v športovom zápolení: p. sa so svojím protivníkom vo finále; p. sa pod košmi s pivotom
3. (s čím) ▶ usilovať sa o prekonanie ťažkostí, zápasiť, bojovať: p. sa s chorobou, so závislosťami; p. sa s existenčnými problémami; starí rodičia sa pasovali s biedou
4. (s čím) ▶ s námahou sa venovať niečomu, zaoberať sa niečím, robiť niečo, aby sa dosiahol nejaký výsledok; syn. trápiť sa: p. sa s ťažkým kufrom; pasuje sa s remeňom na nohaviciach; študent sa pasuje s témou referátu; Museli sme sa pasovať s pováľanými stromami. [KSl 1976]
fraz. pasovať sa so smrťou byť na umretie, umierať

pasovať sa2 -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovanie sa nedok. hovor. (za koho/na koho; do čoho) ▶ označiť sa, vyhlásiť sa za niekoho vhodného na istú úlohu, rolu, funkciu al. tak pôsobiť: p. sa za odborníka, znalca; p. sa na strážcu morálky; nechce sa p. do roly záchrancu; pasovala sa za modernú starú mamu; Chýba námnajmä tým, ktorí sa pasujú na vykladačov pravdy a práva – elementárna úcta k inakosti a rôznosti. [LT 2001]


pasovať1 -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. i dok. 1. (koho za koho/na koho; koho do čoho) ▶ (v stredoveku) povyšovať, povýšiť niekoho do rytierskeho stavu za hrdinstvo v boji al. za verné služby: po obrade korunovácie kráľ pasuje rytierov; cisár pasoval veliteľa kráľovskej jazdy za obranu pred Turkami do rytierskeho stavu, na rytiera; Keď Mateja Huňadyho zvolili za kráľa, mal len 15 rokov. Už štyri roky predtým ho otec pasoval za rytiera. [HR 2003]
2. (koho za koho/na koho; koho do čoho) ▶ slávnostným obradom udeľovať, udeliť niekomu funkciu, hodnosť, isté vyššie postavenie: p. absolventov vojenskej akadémie do hodnosti poručíka; po úspešnej skúške p. strelca za poľovníka; Pasovania sa ujali skúsení gymnazisti, ktorí našich najmladších žiakov pasovali za riadnych prvákov tejto školy. [ŽVč 2008]; žart. slávnostne p. návštevníkov hradu do šľachtického stavu; pasovali ma na novopečeného penzistu [V. Komorovská]
3. publ. (koho, čo za koho, za čo/na koho, na čo) ▶ vyhlasovať, vyhlásiť, označovať, označiť niekoho, niečo za vhodného, za vhodné na istú úlohu, rolu, funkciu, postavenie: p. športovca za najväčšiu juniorskú nádej; p. krajinu na nádej pre východnú Európu; za hlavného hrdinu pasovali mesto; viackrát bol v minulosti pasovaný na medailistu; právnika pasovali na najlepšiu partiu v okolí; Sám seba pasuje na starého mazáka, ktorý všade bol, všetko videl a všetko vie. [S. Háber]

pasovať2 -suje -sujú -soval -sujúc -sujúci -sovanie nedok.nem. ‹ fr.hovor. 1. (kam; ø) ▶ vyhovovať rozmermi, tvarom, veľkosťou a pod., byť vhodný, byť akurát, hodiť sa: kľúč pasuje, nepasuje do zámky; počítačová myš mi dobre pasuje do ruky; matrac do postieľky musí p.; Navliekla som si ho [prsteň] a veru mi presne pasoval [...]. [P. Holka]; pren. mal iné záujmy, nepasoval do môjho ži­vota
2. (k čomu, ku komu; ø) ▶ vlastnosťami, vzhľadom pristať k niekomu, niečomu, vytvárať s niekým, s niečím súlad, harmóniu, hodiť sa: nakladaná zelenina k tomuto jedlu celkom pasuje; pasuje mi kravata k obleku a ku košeli?; hudba dokonale pasovala k filmu; skúša pred zrkadlom, čo jej pasuje; všetko v byte ladí a spolu pasuje; hráči k sebe pasujú hokejovo aj povahovo; Viem, že tie slová... myšlienky k sebe nepasujú. [SP 2012]
fraz. niekomu niečo nepasuje do karát situácia sa pre niekoho nevyvíja podľa očakávania; to niekomu pasuje/nepasuje do krámu pre niekoho to je, nie je vhodné, výhodné

pasovať3 -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovanie nedok.fr.kart.mať prestávku v hre, nehrať: prví traja hráči pasovali

pasovať nedok. ‹n < f›

1. hovor. svedčať, pristať: šaty jej p-ujú

2. hodiť sa: k bravčovému p-uje kapusta

3. osadzovať, zasadzovať: p. rúru do komína

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2


bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


pasovať sa p. biť sa 1, bojovať 2


pasovať1 p. vyhlásiť 2


pasovať2 p. hodiť sa 1, 2


priliehať 1. byť svojimi rozmermi, tvarom a pod. presne vyhovujúci (na svoje určenie) • zapadať: okenice zle priliehajú, zapadajúhodiť sa: súčiastka sa sem výborne hodíhovor.: pasovaťsedieť: klobúk mu dobre pasuje, sedíhovor. šikovať sa: kľúč sa do zámky nešikujezastar. trafiť sa: akosi sa to sem netrafítesniť (tesne priliehať): dvere netesnia

2. istými znakmi byť v dobrom súlade s niekým, niečím, byť výstižný • zhodovať sakryť sa: opis na zbeha prilieha, opis sa s ním zhoduje, kryjehovor.: pasovaťsedieť: výpovede svedkov nepasujú, nesedia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pasovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. (bezpredm. i s kým) zápasiť, boriť sa: Pasoval sa so susedom kováčom na kolkárni. (Jes.);

pren. namáhať sa s niečím, trápiť sa s niečím: Rudko fučal, pasoval sa s črpákom, pomaly ho vyprázdnil. (Ondr.); pasovať sa s triedou (Kuk.)


pasovať1, -uje, -ujú nedok. i dok. hist. (koho na čo i za čo) udeľovať, udeliť niekomu hodnosť rytiera: p. niekoho na rytiera; pren. Moyzesom za Slováka pasovaný milý gróf (Vaj.) vyhlásený

pasovať2, -uje, -ujú nedok. kart. slang. mať prestávku v hre, nehrať

pasovať3, -uje, -ujú nedok. (nem.) hovor. (komu) byť vhodný, hodiť sa: šaty mu pasujú; kľúč mu nepasuje do dverí

p. niekomu do krámu byť vhod, hodiť sa

pasovať sa nedok.
1. csl prekonávať (súpera) silou, biť sa, zápasiť: Oňi dvá sa pasuvaľi, já som sa ľen ďívau̯ (Dol. Lehota DK); Poďme sa pasovať, gdo je mocňejší! (Lutila KRE); Poť, iďemo sa pasovať, kto je mocňejší! (Muráň REV); Pastíri sa pasovaľi na pažici (Brvnište PB); Pasuvali zme sa na lúke, do koho hoďí o zem (Bánovce n. Bebr.); Keď boli sami, furt sa pasuvali, raz bóv jeden navrchu, raz druhí (Lapáš NIT); Pasuju śe, že chto mocňejši (Hrabkov PRE); Jak chlapčiska me śe pasovaľi (Dl. Lúka BAR)
F. zo smrťou zme sa pasovaľi (Bobrov NÁM) - boli sme v ohrození života
2. strsl, zsl prekonávaním prekážok sa usilovať o niečo, namáhať sa, trápiť sa s niečím: Pasujeme sa z vreciami, sťeme ih do obeda vinosiťi na sípku (Návojovce TOP); Doktor sa pasovau̯ statočňe z metrovíma závejma (Králiky BB); Sama se musela ňeborka s ťima mechamí pasovať (Čierna Lehota ROŽ); Dókál sa buďes s tín kláton pasuvat? (Bošáca TRČ); Pasuje sa s tím, a nemože to zdvihnút (Brodské SKA)


pasovať1 nedok.
1. csl byť vhodný, vyhovujúci, náležitý, hodiť sa: To misí búcť nepárno, kebi to bolo párno, tag mu to ňepasuje (Chlebnice DK); Pravda buďe červenín šatán pasuvaťi bieli krágel? (Návojovce TOP); Veru, Ondrik pasuje g našej Zuzanki (Kokava n. Rim. RS); Mosín zas také barvi zehnat, čo do toho pasujú (Dol. Súča TRČ); Akurád bi si bou̯ pasuvau̯ do partije (Pobedim NMV); Ten kliňédz je krátkí, ňepasuje tam (Lapáš NIT); Žolte k čarnemu pasuje (Studenec LVO); Po vojňe mi ňepasovalo izdz do Ameriki (Fintice PRE); No a rano bula taka molha a to akurad nam pasovalo (Brezina TRB)
F. to mi pasuje do krámu (Košťany n. Tur. MAR) - to sa mi hodí; pasuje mu to jako sviňi rohi (Bošáca TRČ) - vôbec sa mu to nehodí; pasuje či to ani psovi pa̋tá noha (Sirk REV) - vôbec sa nehodí; tak mi pasuje ako riť na šerbel (Hliník n. Hron. NB), pasuje ako riď na šerbeľ (Rim. Píla RS) - žart. je akurát, hodí sa; tá stará jím ňijak nepasovau̯a do očí (Bor. Mikuláš MAL) - nepáčila sa im; tebe bi pasovalo nakopac do rici (Haniska PRE) - zaslúžil bi si si výprask
2. csl slušať, svedčať, pristať: Aľe ťi pasuje ten vojenskí munďúr! (Dol. Lehota DK); Daj, ňech pozrem, či ťi tento bleďemodrí širák buďe pasuvaťi (Návojovce TOP); Aj tá košelä mu pasuje gu tim šätom (Rat. Suchá RS); Jako him to len spolu pasuje (V. Rovné BYT); Ti šati ťi pasuju, dobre sa v ňích cíťiš (Bánovce n. Bebr.); Té dlhé vlasi mu ňepasuju, je jak strákoš (Lapáš NIT); Staršemu človekovi ňepasuje biele obľečeňe (Studenec LVO); Jakośka ci ňepasuje tota chustka ku tvari (Dl. Lúka BAR)
F. šati mu pasujú aňi kebi ich bou̯ naň uľáu̯ (Hor. Lehota DK) - veľmi mu slušia
3. strsl, zsl priliehať, presne zapadať: Najprú si ostrúham dúhu rouním nožom, potom dnukajšok krivím, tag abi pasovala dúha do obrúčki (Žaškov DK); Zbonka mala topárku z ďierkama, čo to pasuvalo a smatánka ces to prebehuvala (V. Maňa VRB); Potom bi sa šingeľ ňedau̯ na dach pribiť, ľebo bi do páhi ňepasovau̯ (Tajov BB); Potkovu treba otrhnuď a pasovať na kopito (Šoltýska RS); Nasaďí lúkoťe, obije pekňe a to mosí pasuvať (Chocholná TRČ); Tam boli vidlabané do štvorhranta také járečki a také deski boli, čo do ních pasuvali (Dechtice TRN); Daj druhí (klinec), tento sem nepasuje! (Šurany NZ)
4. skúšať, či sa hodia k sebe (rozličné prvky): Farbi pasujeme, žebi buľi šumni jedna pri druhej (Brezina TRB)
5. zodpovedať, súhlasiť, sedieť, presne zapadať: Keť prišla kontróla, no ňiž ňemohou̯ robiď, ľebo váha musela pasuvaď (Polerieka MAR)

pasovať2 nedok. i dok. zried.
1. abov slávnostným obradom povýšiť medzi dospelých mládencov: Chto ňebol pasovani za paropka, ňešmel še strimovac f karčme (Rozhanovce KOŠ)
2. poľov. oceniť, vyznamenať niekoho: Po skončeňí poľuvački vedúci pasuje najľepšieho jágra (Sučany MAR)

pasovať dk/ndk koho za čo, k čomu slávnostným obradom povýšiť/povyšovať niekoho do rytierskeho stavu: wizadaly sobe listowne priwilegium od pana Illesházy Gaspara na Trencsine weciteho pana, ritirze paszovaneho (ORAVA 1663 E); (kráľ) bude swé dworstwo wečne pasowati (NB 1743); geden mládenec rytir trojansky gmenem Cedar, kteryž pro udatnost to leto byl k rytyrstwym pasowan; (Vojvoda), kteryž byl toliko we dwadcety letech pasowan za rytjre vdatneho (HI 18. st)


pasovať sa ndk
1. s kým zápasiť, boriť sa, biť sa s niekým pôvodne chytaním sa za pásy: zapasnjcy u Rimanow olegem namazanj pasugj se wespolek a mocugj, ktery ktereho zwaliti muže, zwlasste noh podráženjm (OP 1685); Dawid z medwedem a lwem se pasowal (MP 1718); pugilo: ssermugem se, bigem, pasugem se gako w ssermúwce; pegmares: ktery na lesseňú se pasowali (KS 1763); pren prieť sa, hádať sa: decerto: rozbrog činjm, wadjm se, pasugem se (KS 1763)
2. s čím trápiť sa s niečím, vyrovnávať sa s ťažkosťami: conflietavit cum malo: trápil se z bjdama, pasowal se (KS 1763); Idomeneus z mnohimi chibámi pasuge se (PT 1778)
F. p. sa so smrťou odolávať smrti: Krystus w zahrade Gethsemane s smrti se pasowal (SR 17. st); on nic nemluwi, passuge se (so) smrti (AP 1771)

pasowať_1 pasowať pasowať_2 pasowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu