partaj -e ž. hovor. často pejor. polit. strana;
partajný príd. stranícky
partajný -ná -né príd. publ. al. polit. slang.
partajný -ného pl. N -ní G -ných m. publ. al. polit. slang.
partajný1 -ná -né príd. publ. al. polit. slang. ▶ súvisiaci s partajou, politickou stranou, stranícky: p. aparát, sekretariát; p. kolega, nominant; partajná legitimácia; partajné záujmy, spory; prihliadať na partajnú príslušnosť; nie je vhodný typ na partajného vodcu
partajný2 -ného pl. N -ní G -ných m. publ. al. polit. slang. ▶ kto je organizovaný v partaji, politickej strane, straník: patrí k partajným; bol to biznis pre partajných
partaj -e ž. ‹n < f›
1. expr. politická strana (najmä v minulosti o komunistickej strane)
2. zastar. nájomník; rodina nájomníka;
partajný príd. hovor. expr. k 1: p. výbor stranícky;
partajne prísl.
partajný príd. hovor. stranícky: p-á legitimácia (Fr. Kráľ); Spisovatelia sa delili na partajných a bezpartajných. (Heč.);
partajnosť, -ti ž. straníckosť