partaj -e ž. hovor. často pejor. polit. strana;
partajný príd. stranícky
partaj -je pl. G -jí D -jam L -jach ž. publ. al. polit. slang.
partaj -je pl. G -jí D -jam L -jach ž. ⟨nem. ‹ fr.⟩ publ. al. polit. slang. ▶ politická strana: parlamentné partaje; šéfovia vládnych i opozičných partají; predseda novej partaje; založiť si vlastnú politickú p.; mať vplyv vo svojej partaji; nepomohlo mu ani členstvo v partaji; otcove stranícke známosti z komunistickej partaje [S. Háber]
partaj -e ž. ‹n < f›
1. expr. politická strana (najmä v minulosti o komunistickej strane)
2. zastar. nájomník; rodina nájomníka;
partajný príd. hovor. expr. k 1: p. výbor stranícky;
partajne prísl.
partaj p. strana 4
strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lode • kraj • časť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja hory • končina • kút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska
2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránok • odb. pagína (očíslovaná strana knihy)
3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupe • partner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneri • účastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkov • protivník • súper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd
4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť strán • hovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje
5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1
partaj1, -e ž. hovor. politická strana: Nepýtaj sa, do akej partaje vstúpil a akú legitimáciu nosí teraz. (Jil.)
partaj2, -e ž. hovor. zastar. nájomník, nájomnícka rodina v nájomníckom dome: Pozdvihla ma v očiach všetkých partají v dome. (Kuk.)
parta2 i partaj ž. pracovná skupina; skupina robotníkov pracujúcich pri míli: A bili už mu̯adbi, mu̯ácili tam tri parti (Jablonové MAL); Robí v dobrej parce (Brodské SKA); uhľiarska partaj (Čierny Balog BRE)
partaj m, ž lat 1. práv účastník sporu, stránka: žebi onaže Kernowa parthaje giž bola wiplatila (S. ĽUPČA 1689); nic proty Bohu necžinime, gestly nekterich parthagy nekrestanske ucžinky slawnemu magistratu repraesentuwat budeme (B. BYSTRICA 17. st); sporadana wec obym parthagom se oznamiti ma (NJ 1786-88) 2. skupina ľudí: k mestu sme šli a wukol nas partage wogaku nemocnych, kterj giž ani na nohy powstat nemohli (MV 1676); jezliže by buducne nejakova larma v meste skrze sem i tam bludične nepratelske partaje znikla (B. BYSTRICA 1710); w dile twem posmessne mluwiss, žebych ga ge gako partage z učeni toho wasseho wiwadzel (DuH 1723-24)