parohatý príd. kt. má parohy: p. jeleň
parohatý -tá -té príd.
parohatý -tá -té príd. 1. zool. ▶ (o samcoch vysokej, obyč. jelenej zveri) majúci na hlave parohy, rozkonárené kostené výrastky: p. jeleň, srnec, los; parohaté prežúvavce; samec parohatej zveri; parohaté lovecké trofeje obyč. hlavy (lebky) s parohmi z ulovených zvierat; daniel je druh parohatého párnokopytníka 2. hovor. expr. ▶ majúci na sebe výčnelky, pripomínajúce parohy vysokej zveri: parohatá mátoha; stromy parohaté ako jelene [P. Vilikovský]; Ťažká a zodpovedná úloha doľahla na bedrá náčelníka a parohatú hlavu šamana [...]. [Ľ. Zelienka]
parohatý príd. majúci parohy: p. srnec